11. novembra 2019

Bol som číslo 30529, "malá-veľká" kniha

Príbehy preživších z čias druhej svetovej vojny sú v súčasnosti jedným z najvydávanejších a najpredávanejších titulov na knižnom trhu. V poslednom čase ma však prekvapuje, že niektorí autori si z týchto smutných udalostí robia biznis a predbiehajú sa v tom, kto napíše surovejší a naturalistickejší príbeh. Často aj na úkor toho, že sa uchýlia k fikcii a klamstvám. Kniha Bol som číslo 30529 je však pravým opakom. Veľmi sa odlišuje od kníh z tohto žánru, ktoré som doteraz čítala.

Na prvý pohľad veľmi útla kniha, ktorú dokážete prečítať v priebehu niekoľkých hodín. Číta sa totiž veľmi ľahko, nie je surová a o čosi viac popisuje život autora Felixa Weinberga pred vojnou. Autor sa prekvapivo nesnažil podať čo najviac naturalistický až drsný obraz toho, čo prežil počas vojny, ale niekedy priam až s nadhľadom a nadsázkou popisuje svoju životnú púť. Veľa spomienok totiž "vytesnil", čo je vzhľadom k veku, v ktorom vtedy bol pochopiteľné. Stretla som sa aj s názorom, že táto kniha nemá žiadnu výpovednú hodnotu, lebo nepopisuje nič konkrétne a autor si na veľa vecí nespomína. Narozdiel od iných kníh je totiž táto iná, svojim spôsobom skôr ako napísaná dieťaťom a nie dospelým mužom. Nemám pocit, že by práve to, že autor nešiel úplne do hĺbky a vyhol sa popisom ukrutnosti a bezcitnosti nacistickej mašinérie knihe ubral na jej kvalite. Skôr mi v niektorých pasážach chýbala osobnejšia výpoveď, pocity, vnútorné rozpoloženie - sama to neviem úplne jasne definovať a vysvetliť. Na druhej strane však plne chápem, že niektoré spomienky - v autorovom prípade najmä spomienky na mamu a brata a ich nejasný osud zanechali na jeho psychike hlboké stopy, kedy je jatrenie rán zbytočnou záťažou na krehkú ľudskú dušu... Ďakujem, ďakujem - mojim snom bolo štúdium psychológie... 😉🤔

Odporúčala by som ju ako prvé čítanie pre človeka, ktorý chce tento žáner čítať, no dosiaľ naň nemal odvahu. Myslím, že táto kniha je vhodná aj pre mladších čitateľov na lepšie pochopenie a predstavu, čo sa dialo v časoch druhej svetovej vojny a ako sa holokaust dotkol vtedajšieho obyvateľstva. Je totiž napísaná veľmi citlivým spôsobom a aj znesiteľnejším a stráviteľnejším pre čitateľov - vrátané mladších vekových kategórií a citlivejších pováh. Podľa môjho názoru je toto dielo ašpirantom na jednu z kníh, ktoré by mohli byť povinnou literatúrou v stredoškolských osnovách. Pretože povedzme si pravdu - v tomto smere by bola jednoznačne potrebná zmena. Aby aj deti začali čítať a viac sa zaujímať o dejiny namiesto toho, aby sa nútili do čítania nezáživných diel, ktoré častokrát čitateľa viac odradia než namotivujú k tomu, aby siahli po ďalšej knihe.
Kniha je rozdelená na 4 časti - Detstvo, Tábory, Návrat a Anglicko. Tieto časti sú ešte prerozdelené na kapitoly - napr. druhá časť Tábory na celkovo 6 kapitol, kde autor popisuje "život" v jednotlivých táboroch, ktorými si počas vojny prešiel. Od rodinného tábora - geta v Terezíne, cez obávaný Osvienčim, večne bombarodvaný priemyselný Blechhammer až po dlhý a mrazivý pochod do Buchenwaldu, kde bol už na pokraji síl. Aj napriek hrôzam, ktoré zažil - vrátane smrti najbližších resp. zmiereniu sa s osudom, že ich už nikdy neuvidí a smrti, ktorá naňho dýchala na každom kroku je jeho výpoveď veľmi citlivá a osobná. V časti Detstvo opisuje život pred vojnou i krátko pred ňou. V tretej časti popisuje svoj Návrat domov - do Československa i dôvod prečo sa nakoniec jeho druhým domovom stalo Anglicko, kde sa aj napriek jazykovej bariére a absencii základného vzdelania stal vďaka svojej húževnatosti a smäde po informáciách uznávaným fyzikom a profesorom. Nechýba ani obrazová príloha - osobné fotografie, listy a dokumenty, ktoré sa zachovali. 
Túto útlu, no o to hodnotenejšiu knihu hodnotím na celkovo 8,5* z 10*. Bodíky jej uberám len pre prílišnú stručnosť v niektorých kapitolách, kde mohol autor trocha podrobnejšie popísať aj svoje vnútorné pocity. Rešpektujem, že mnohé spomienky sa časom v dôsledku traumy z duše vytesnili, no o to viac by jeho hĺbavejšia výpoveď mohla byť prínosnejšia a ešte viac osobnejšia. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)