Kôň - dojímavý príbeh o dostihovom šampiónovi na pozadí vojny Severu proti Juhu.

Rovnako ako dieťa nalákate na sladkosti, tak aj u mňa existuje v knižnom svete niečo, po čom chňapnem ako lačný gepard. Spoločenské romány s hlbším dejom, kde sa na pozadí príbehu čo to dozviem aj o kultúre či histórii krajiny, kde sa dej príbehu odohráva. Kôň od Geraldine Brooks spĺňal dokonca všetky tieto kritéria a tak nebolo nad čím váhať. 

Túto knižku som spočiatku odkladala. Nevedela som sa na ňu plne sústrediť, keďže má až tri dejové linky a aj v každej vystupuje viacero postáv, ktorých osudy sa prepletajú do jednej veľkej siete. V linke z roku 1850 sa stretávame s hlavným hrdinom príbehu - koňom Lexingtonom a jeho verným priateľom Jarretom. Silné puto medzi týmito dvoma bytosťami prekoná všetky prekážky. Dokonca aj blížiacu sa vojnu a pretrvávajúcu rasovú neznášanlivosť. Vojna Severu proti Juhu vyprovokovaná zotročovaním černochov síce znamenala koniec otrokárstva v USA, no niektoré predsudky ostali naďalej zakorenené v mysliach ľudí aj o viac než 170 rokov neskôr. Krátko pred občianskou vojnou sa v maštali narodí žriebä Darley, ktorý je potomkom šampiónov - svojskej kobyly Alice a plnokrvníka Bostona. Napriek temperamentu svojich rodičov má Darley kľudnú a rozvážnu povahu, no krv nie je voda a túžba víťaziť naňho predsa len preskočila. Krátko po jeho narodení príde na Warfieldov statok šikovný maliar Thomas Scott a tak sa podoba Darleyho (neskôr Lexingtona) prenesie aj na plátno. 

O približne 100 rokov neskôr sa obraz koňa dostane do rúk galeristky Marthy, ktorá túži odhaliť jeho tajomstvá a životný príbeh. Je to zároveň veľmi zvláštna hra osudu, že sa obraz tohto koňa dostal práve k nej... A nakoniec je tu historik umenia, doktorand a zároveň publicista Theo, ktorý v roku 2019 narazí na zaujímavý obraz koňa, ktorý jeho suseda vyhodí po smrti manžela. Podobizeň koňa mu vezme dych a rozhodne sa pátrať po jeho pôvode. V tom istom čase študuje v prírodovednom múzeum kostru koňa Lexingtona vedkyňa Jess. Kostra koňa bola dlhé roky nedôstojne zahrabaná na povale inštitútu... Dostane konečne tento príbeh možnosť byť vypovedaný?

Autorka sa pri písaní príbehu inšpirovala skutočným príbehom dostihového šampióna Lexingtona. Na pozadí príbehu sa venuje aj spoločenským zmenám, ktoré formovali USA. Upozorňuje na to, že aj keď zjavne spoločnosť za roky prešla istými zmenami v zmýšľaní ľudí, tak predsudky sa dajú len ťažko vykoreniť. Jej premostenia sú o to mrazivejšie, že medzi jednotlivými udalosťami je viac ako 170 ročný rozdiel. Podčiarkla dôležitosť spojenia človeka s prírodou i to, že pravé, nefalšované a úprimné priateľstvo môže vzniknúť aj bez slov. Medzi človekom a zvieraťom. Hoci nie som fanúšikom dostihov, tak tento príbeh bol ukážkou toho, ako na jednej strane výhodný biznis, sila peňazí, mamona a moc dokážu človeka zaslepiť, no zároveň, že existujú aj ľudia, ktorým záleží na iných, dôležitejších hodnotách. Ich čistota, úprimnosť a vernosť síce ťahá za kratší koniec, no každé zlo raz narazí na svoje dno... 

Tento príbeh bol nádherne boľavý. Hlavne cez posledné pasáže som doslova poťahovala slzy. Máloktorému autorovi sa podarí vytvoriť komplexný príbeh, ktorý vo vás dokáže prebudiť pestrú škálu emócií, no zároveň aj príbeh, ktorý vás osloví veľmi priateľským jazykom. Dej je pomalší, autorka si dáva načas, niektoré postavy vykreslí viac a iné menej a po celý čas sa neodkláňa od hlavnej osi príbehu. Kôň určite stojí za to a nadchne hlavne čitateľov, ktorí hľadajú pomaly plynúce príbehy s hlbším odkazom, ktorý je aktuálny i dnes. 

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran.