Napriek tomu, že séria od Chrisa Cartera už prekročila okrúhlu desiatku, tak ma asi nikdy neprestane baviť. Jeho knihy síce nepatria medzi tie, ktoré bez problémov hodíte do kabelky a budete si ich čítať v MHD (aj keď ako nástroj na sebaobranu by obstáli 🤣) ale napriek tomu je to čítanie, od ktorého vás vyruší máločo a málokto. Minimálne u mňa sú vždy zárukou toho, že moja riť sa na istý čas prilepí k posteli a svet okolo prestáva existovať. Na jubilejnú desiatu časť v slovenskom preklade som sa tešila najviac, pretože na scénu sa vrátila postava, ktorá urobila bordel ešte v šiestej časti. Ako dopadlo ďalšie stretnutie Huntera s Lucienom Folterom?
Úvod - jedna báseň. Začítate sa pomerne ľahko i keď ste predošlé časti čítali dávnejšie. Musela som však napriek tomu jedným očkom nakuknúť do Netvora, na ktorú táto časť logicky nadväzuje. Čo mi však trhalo oči bola doslova mantra vyšetrovateľov z ultramordy i kolegov z FBI o tom, že Lucien je "číre zlo". Ok, stačí to povedať tak raz, dvakrát a nie to omieľať a prežúvať ako šlágre z Repete. Táto kniha bola opäť tak trošku iná, čo sa týka konceptu, pretože páchateľa nehľadáme, ale páchateľ je už jasný. Carterova stopa je tu samozrejme značná - nadšenci psychológie si opäť prídu na svoje.
Slabším povahám rozkmitá žalúdky a ich obsah predovšetkým časť v bare, preto neodporúčam pri tejto pasáži niečo dobré papkať - môžete potom láskať záchodovú misu. Ja som už asi natoľko skazená, že som pri tom žrala plnené perníčky, ale človek nikdy nevie. V tejto časti je to skôr o hre na mačku a myš a mega nechutnostiam sa autor elegantne vyhol, čím dal do popredia viac psychologickú stránku veci a pridal aj zopár hádaniek, nech si čitatelia kus pretiahnu mozgové závity. Zaujímavé bolo aj pripomenutie starých časov na univerzite, keď Hunter svojim megamozgom schoval do vrecka i starších spolužiakov, ale zároveň ho tu vidíme aj v trošku inom svetle. Ako sa boril s tým, že nie je možno až tak obľúbený a že mu chýba svalová hmota. Dá sa teda povedať, že Lucien mal istý podiel na pretvorení Huntera na nabúchanú beštiu (a vlhký sen žien), ktorá ide a rieši, ale nie ako Gizka, ale ako Terminátor.
Nemôžem povedať, že by táto časť bola moja najobľúbenejšia. Prečítala som ju síce opäť v rekordnom čase, ale Lucien sa mi tu zdal už taký "nasilu" vtlačený a aj Hunter bol akýsi vyhoretý a bez chute. Záver bol trochu pritiahnutý za vlasy, chcelo to možno niečo jednoduchšie a primitívnejšie, ale aspoň uveriteľnejšie. Dúfam, že s Lucienom si Carter už dá pokoj 👀😁 Privítala by som možno aj oživenie vo forme väčšej angažovanosti Carlosa Garciu, Hunterovho kolegu, na ktorého hviezdnu chvíľu čakáme určite viacerí (musím aj popindať, už som asi na Cartera kus prísnejšia)... I tak som ale zvedavá, čo prinesie jedenásta časť série, ktorá je aktuálne čerstvou novinkou, ešte horúcou priamo z tlačiarne.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Aktuell 💥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)