30. novembra 2025

Sokyňa - psychotriler zo spálne, kde je nakoniec všetko inak.

Spočiatku mi spojenie manželstvo a psychotriler ako nezainteresovanej, slobodnej, neokrúžkovanej duši prišlo ako dobrý dríst 😆 Avšak, nakoniec mi toto kombo po zopár prečítancoch z danej kategórie až ako taký úlet a nonsens neprišlo. Ako dobre poznáte svojho partnera? Aj na túto otázku budeme hľadať odpovede v knihe Sokyňa od J. M. Dalgliesha.

Sophie Beckettová je úspešná moderátorka rannej show. Jeden virálny rozhovor ju doslova zo dňa na deň vystrelil medzi moderátorskú elitu, no sláva je prchavá. S pribúdajúcimi rokmi je na ňu vyvíjaný nátlak a tak stojí na križovatke - zahodí svoje ideály kvôli tomu, aby si udržala svoje miesto alebo radšej odíde so vztýčenou hlavou? Pri tejto dileme jej nepomáha ani rodinný stav - jej dcéra Katie, z diabla obnoha, lieta v problémoch. Jedného dňa sa pred dverami objaví mladá a krásna Deanna, ktorú vraj najal jej manžel Scott. Deanna je ako lačná chobotnica, jej lepkavé chápadlá a oči sa neraz ocitnú na jej manželovi. Navyše je zvláštna, tajomná, v ich dome sa akosi veľmi rýchlo udomácni a má až príliš veľa otázok. Prečo ju zaujíma Scottova bývalá manželka? Ohrozí mladá kočka túto naoko dokonalú idylku alebo je Sophie podozrievavá a paranoidná, lebo cíti konkurenciu?

Od autora som pár mesiacov dozadu čítala pilotnú časť jeho detektívnej série - Mŕtva z ostrova Skye. Avšak ide o rozdielne žánre a tak je jasné, že štýlom písania sa to až tak nepodobalo. Zatiaľ čo v krimi autor dokázal veľmi mrazivo vykresliť atmosféru nehostinného ostrova pánu bohu za chrbtom, kde sa už aj muchy odmietajú otáčať, tak v Sokyni na túto kartu staviť nemohol. A práve v tomto smere vidím hlavné nedostatky. Atmosféru domova, vzťahov medzi manželmi, ich deťmi a také to klasické trilerové pomalé dofukovanie balónika až kým nepraskne tu úplne nezafungovalo. Na začiatku mal príbeh sľubný (hoci pomalší) rozbeh, potom však prišlo niekoľko hluchých miest a nezmyselných odbočiek až to autor ukončil záverom, ktorý bol nemastný neslaný. Vypúlené očká a infarktový stav sa v mojom prípade nedostavili. Zloducha som totiž odhalila viac ako 100 strán pred koncom a to aj napriek tomu, že príbeh mal viacero dier a záver bol plný zvláštnych chutí...

Autor tiež ukrátil čitateľa o dovysvetlenie minulého stavu jednej z hlavných postáv, keďže sa spomínala "recidíva". Diera vznikla aj pri vzťahoch s rodičmi manželov, aspoň teda mne tam zopár vecí nesedelo. Sophiin manžel Scott bol každú chvíľu megasexi, atraktívny, zvlhčovač gatiek, čo ma už po asi piatom pripomenutí otravovalo. Nebol to Carlos Sainz Jr., takže zbytočná reklama 🙃 Sophie mi tiež ako ústredná postava príbehu nezapasovala. Nakoľko pri tomto konkrétnom žánri je už veľmi ťažké nájsť niečo neokukané a ja už za sebou mám viacero manželských psychotrilerov, tak možno bol práve tu pes zakopaný. Ak by som túto knihu čítala ako prvú v rámci tohto žánru, tak by ma asi nadchla... Odporúčam ju teda asi skôr pre čitateľa, ktorý ešte žiadny "psychotriler zo spálne" nečítal. V mojom prípade asi zatiaľ ešte nič neprekonalo Kameň, papier, nožnice, Pomocníčku, Přítelkyně (od Alex Dahl, aj keď toto neskôr odbehlo iba k psycho žánru) či Manželku na poschodí a Bigamie. Od autora si však veľmi rada prečítam pokračovanie jeho detektívnej série s Duncanom McAdamom. 

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)