Jeseň bez dobrých kriminálok by nebola jeseňou, ale len akýmsi nesympatickým, ponurým medziobdobím - síce ním je, ale ak máte v jednej paprčke knihu, riťulku obalenú v deke a v druhej paprči držíte šáločku s čajom, tak jeseni odpustíte aj daždivé excesy. Už tradične sa väčšina vydavateľstiev doslova predbieha v počte krimi a trilerov, ktorými nasýtia nielen nadšencov primárne krimi žánru. Posledné roky je mimo tých klasických a sadistickejších krvičkou štedroobliatych celkom populárna aj kategória tzv. cozy kriminálok. A práve sem spadá aj novinka od vydavateľstva Grada - Ako vyriešiť vlastnú vraždu.
Detektívky s nápadom milujem! A tu bolo lákadiel hneď niekoľko. Dve dejové linky, kde tá z minulosti vysvetľuje, dotvára atmosféru a kde nepovolané očko zvonka hľadá odpovede skrz denníkové zápisky (schovajte predo mnou svoje denníčky, lebo som asi denníčkový voyer 😁). V tej súčasnej linke sa zas stretávame s veľmi sympatickou postavou Annie, praneterou Frances Adamsovej. Frances zasvätila väčšinu svojho života hľadaniu svojho budúceho vraha. O tom, že bude v budúcnosti zavraždená sa dozvedela na dedinskej slávnosti, kde jej to predpovedala veštica. Hm, skôr by som si predstavovala naleštené Ferrari s ešte viac nalešteným manželom s ešte viac vyblýskaným bankovým kontom a neobmedzeným kreditom na bling bling Visa kartičke, no táto veštica bola zjavne neprajná drama queen. Avšak, zopár detailov z veštby Frances nenechá chladnou a tak zvyšok života prežije sondovaním. Vďaka tomu jej na čele pristane nálepka podivína, lebo mať doma kartotéky o svojich susedoch a kriminalistickú nástenku plnú červených pavučín by asi aj rekreačný psychiater zdiagnostikoval ako too much. Nakoniec ju ale naozaj nájdu mŕtvu a stopy naznačujú, že šlo o vraždu. Podarí sa jej praneteri nájsť jej vraha, prinesie jej duši zaslúžený pokoj a sebe dedičstvo o akom sa nám ani neprisnilo?
V tomto krimirománe autorka nešetrila počtom postáv. Rovnako štedrá bola aj v prípade rôznych neduhov, tajomstiev a pikantérií. Mám pocit, že jediný človek, čo tam bol čistý ako ľalia som bola ja ako nestranný čitateľ, čo si do knižky mrvil počas čítania tyčinky 😂😁 Atmosféricky trafila Kristen Perrin tiež po hlavičke, lebo táto milá detektívka tak nabrala nádych anglickej klasickej detektívky, avšak v takom novšom a sviežom šate. Nedostala som suchý príbeh, kde je vrahom záhradník (či? 🤔) a kde sa každý nalieva čajom s mliekom (táto kombinácia je pre polonelaktáča úplné žúžo). Hoci sa Annie v tej súčasnej linke niekedy do vyšetrovania púšťala až bezhlavo, tak mala um a dokázala čítať medzi riadkami. Moje zvedavé a občas klebetné srdiečko potešili početné avantúrky a milostné trojuholníky alebo skôr ihlančeky. Je teda jasné, že najviac som si "užila" výlety do minulosti prostredníctvom zápiskov Frances. Vyšetrovanie a príbeh samotný síce mali svoje mušky, kobylky a aj zopár komárov, ale na prvotinu to nebolo úplne zlé a ani na zahodenie.
Som teda rada, že som jesenné kriminálkové obdobie, ktoré si ako pravý vraždopič vychutnávam odštartovala práve s touto cozy krimi. Pokiaľ som správne a efektívne ňúrala, tak táto kniha má aj pokračovanie a ak vyjde aj v slovenskom preklade, tak si ho rada prečítam.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)