Tvorbu Sebastiana Fitzeka určite nemusím predstavovať. Pravidelne sa objavuje v tipoch čitateľov a každý rok vyjde minimálne jedna jeho kniha v preklade. Môj vzťah k jeho tvorbe je taký ako tie známe dve modlivky z memečka idzem neidzem... Raz krochkám blahom a inokedy po ňom rucam harčky a hádžem naňho rozvodové papiere. Pri Dievčati z kalendára som však mala tušáka, že hm, toto by mohlo viesť k zmiereniu.
Fitzek je tým spisovateľom, ktorý miluje naťahovať. Svojich čitateľov na začiatku naladí na vlnu štedrej psychotrilerovej kapustnice, kde má každá ingrediencia svoje miesto pri konečnom výsledku plnom chutí. Ako to však býva, tak niekedy sa isté veci síce javia komplikovanejšie ako Lackov porovnávač cien či hypermoderná raketa odparkovaná v centrále NASA, no v konečnom dôsledku je výsledkom niečo jednoduché a vôbec nie komplikované. Len tá cesta k výsledku je trochu tŕnistá. Fitzek opäť stavil na takúto kombináciu - prv čitateľa priklincuje ku knihe, graduje a potom príde s čudným záverom...
Pre rodiča nie je nič horšie ako bezmocnosť. Psychologička Olivia Rauchová je síce odborníčkou na násilné trestné činy a pravidelne vo svojej praxi naráža na ťažké prípady, no tentokrát je bezradná a je schopná pre svoju adoptívnu dcéru Almu urobiť prvé i posledné. Alme totiž diagnostikovali smrteľnú chorobu a jej jedinou nádejou je darovanie kostnej drene. K tomu, aby mala nádej na život však musí akútne nájsť jej biologických rodičov. Stopy ju dovedú do Franského lesa, ktorý sa pred mnohými rokmi stal svedkom nechutného zločinu. Je Alminou biologickou matkou Valentina? Práve tá Valentina, ktorú násilnícky psychopat donútil otvárať okienka na adventnom kalendári? Ale nie hocijakom.... Za každým číslom sa skrývalo čisté zlo.
Zimomriavkova nálada a tradícia adventného kalendára a sviece v okne síce príbehu dodali taký predsviatočný poprašok, no príbeh sa nedá radiť k pohodovému vianočnému čítaniu. Úvod vyskladal Fitzek naozaj bravúrne, stavil nielen na bohatšiu skladbu postáv, psychologické pozadie príbehu, ale aj na brutálne mrazivú atmosféru pofidérneho školského internátu a chalúpky učupenej v temnom lesíku. Cítila som sa ako decko, ktorému vytvoria cestičku z čokoládových bonbónov a ono sa nechá takto lacno zlákať a všetko zožerie. Krátke kapitoly ma nútili sr*ť na čas a ponocovať. Prichádza však jedno ale... Koniec mi prišiel odfláknutý. Autor akoby doslova potenciál defenestroval, utopil v mede alebo ho poláskal ranami z kalašnikova.
Nebyť divného záveru, tak tento príbeh by bol asi jedným z mojich naj od autora. Autor na začiatku vytasil dobré karty a čitateľa oblafol a nalákal na bohaté knižné psychohody, no gradácia narazila na kameň práve v závere, kde mala naopak prísť bodka, ktorá by moje očné buľvy poslala na fakultatívny výlet z očných jamiek. Náš zapeklitý vzťah a temperamentné knižné manželstvo tak nateraz končí hodenou papučou do Sebiho krížov a párdňovou tichou domácnosťou 👀😄
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)