Psychotriler je jedným zo žánrov, ktoré mám v obľube. Knihu Niekedy klamem som popravde veľmi v sekcii pripravovaných kníh neregistrovala. Všimla som si ju až tesne pred vydaním na IG storkách vydavateľstva Aktuell a zaujala ma na prvý kuk. A to aj vďaka vkusnej obálke a hlavne anotácií, ktorá ma namotala.
Hlavnou hrdinkou príbehu je Amber. Jej príbeh sa začína na nemocničnom lôžku, kde sa ocitla po záhadnej autonehode. Je v stave, kedy je jej telo a myseľ na polceste medzi životom a smrťou. Nikto netuší, že aj napriek tomu, že je v kóme, tak vníma, čo sa okolo nej deje. Práve vďaka tomu sa postupne rozpamätáva a skladá mozaiku. V nemocnici ju naštevuje jej manžel Paul - one time spisovateľ, ktorý sa akosi zasekol a po jednom úspešnom románe už len ťažko dokáže napísať niečo, čo mu znova prinavráti slávu a jej sestra Claire. Na prvý pohľad nenápadná, sympatická osôbka a milujúca matka malých dvojičiek. Navyše je tu ešte jeden človek, ktorý sa okolo Amber obšmieta... Komu môže veriť? Kto má vlastne prsty v jej nehode?
Príbeh je vyrozprávaný v 3 dejových linkách odohrávajúcich sa v rôznych časových obdobiach. Teraz, Predtým a Vtedy.
Teraz - prítomnosť, kedy sa Amber pomaly rozpamätáva a postupne si spája jednotlivé čriepky príbehu súvisiace s tým, ako sa vlastne ocitla v tomto stave a prečo vlastne skončila v nemocnici. Má s jej nehodou niečo spoločné jej manžel alebo je za tým niekto iný?
Vtedy - spomienky na udalosti, ktoré sa odohrali približne týždeň pred Amberinou nehodou. Problémy v práci, podozrenia i tajomné a zvláštne stretnutie po rokoch...
No a nakoniec je tu časť Predtým - ide o denníkové zápisky, ktoré spočiatku možno nebudete až tak chápať a budete sa škrabať za hlavu nad ich (ne)dôležitosťou v príbehu. Približne v polovici knihy však príde taký zvrat a odhalenie, že pochopíte ich význam.
Trocha som sa obávala, či príbeh bude dostatočne dynamický a obávala som sa, že zápletku odhalím veľmi skoro. Autorka si však dala záležať a ako som spomínala vyššie, tak asi tak v polovici knihy prišiel plot twist. Postupne sa začala odhaľovať pravda a skladačka začala naberať reálne kontúry. Dej sa už netočil iba okolo Amber, ale aj vedľajších postáv. Už dlho som nenarazila na taký psychotriler (ak nepočítam tie Fitzekove), pri ktorých mi padala sánka a kde som stránky obracala tak rýchlo ako Peťo politické kabáty 😀
Aby sa však nepovedalo a aby moje zlovestné ufrfľané rožky nezakrpateli, tak sa predsa len našlo jedno menšie negatívum. Preklepov bolo na mňa v niektorých pasážach priveľa. Pozornejšie oko si ich všimne. Nakoľko však nešlo o do oči bijúce gramatické hrúbky, ale preklepy v písmenkach navyše či naopak, tak to nepokladám za tragédiu. O čitateľský zážitok ma to neukrátilo.
Knihu Niekedy klamem som čítala v období, kedy som toho mala celkom veľa, no napriek tomu som ju prečítala rýchlo. Kapitolky boli krátke, čo nahrávalo svižnosti a dynamike príbehu. Aj striedanie jednotlivých časových období mi vyhovovalo, keďže mali logický rámec. Práve to dodalo celému príbehu ten správny drive a doslova ma to donútilo čítať až dovtedy, kým moje oči začali od únavy klipkať. Mrazivý záver a občas až husiu kožu naháňajúce odhalenia si ma úplne získali. Pre mňa naozaj za mienku a prečítanie stojaca novinka, ktorá Vám v týchto horúčavách prinesie chladivú úľavu vo forme premysleného psychologického dielka. Knihu hodnotím na 5/5*.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Aktuell.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)