Ako jedno nesprávne rozhodnutie dokáže obrátiť život naruby - Hana

Určite nie som jediný čitateľ, ktorého odradí čítanie knihy v inom jazyku. Hoci je nám Slovákom čeština veľmi blízka a väčšina z nás jej dokonale rozumie - možno na pár výnimiek, tak mám aspoň ja s čítaním v češtine trocha problém. Asi u mňa vyhráva pohodlnosť. Napriek tomu však moja zvedavosť zvíťazila nad pohodlnosťou a konečne som si aj ja prečítala čitateľmi vychvaľovanú knihu Hana od úspešnej českej spisovateľky Aleny Mornštajnovej. 

Knihu mám doma už takmer rok, no napriek tomu, som sa k nej dostala až teraz. Prečo? Akosi som ju neustále obchádzala práve kvôli dôvodom vyššie menovaným. Nejako sa mi do čítania v češtine nechcelo a odrádzali ma aj malinké písmenká.

V prvom rade - kniha má nádherný, sladký prebal. Na prvý pohľad by ste ju asi nezaradili medzi beletriu a už vôbec nie medzi knihu, ktorej dej je datovaný do obdobia druhej svetovej vojny. Až keď som prišla na to, prečo práve táto symbolika na obálke knihy, tak ma trocha zamrazilo...

Kniha je rozdelená na počtom strán približne rovnako dlhé časti. Prvú - Ja, Mira (1954-1963), druhú - Tí, přede mnou (1933-1945) a nakoniec Ja, Hana (1942-1963). 

Hoci kniha nesie názov Hana, tak kniha má nakoniec dve hlavné hrdinky. I keď nosná časť príbehu patrí Hane a jej neľahkému osudu. Musím pochváliť autorkin štýl písania. Krásny, opisný, veľmi decentný, jemný, častokrát citlivo a zároveň metaforicky vykresľujúci postavy, obdobie i veci naokolo. Živo som si vedela predstaviť všetko, čo autorka popísala. Od budov, cez prírodu, vône, atmosféru až po ľudí samotných. I keď nie som zrovna milovníkom odbiehania v deji a retrospektívy, tak v tejto knihe mi to vôbec nevadilo. Iba málokedy u mňa nastal problém s logickým časovým rámcom. Spočiatku som sa trocha bála toho "hypu" okolo tejto knihy, ktorý ma v mnohých prípadoch sklamal - spomeniem napr. Pomaľované vtáča... No a v neposlednom rade som sa trocha bála, či sa kniha nezaradí medzi tie, ktoré sa stali predávanými len vďaka veľmi rozšírenému marketingovému ťahu mnohých autorov - onálepkovaniu knihy témou holokaust, čo automaticky zvyšuje predajnosť každej takejto publikácie hoci aj na úkor toho, že je príbeh vymyslený, prifarbený a častokrát nemá nič spoločné s tým, čo sa v tom období dialo a na čo by ľudstvo nemalo nikdy zabudnúť... Našťastie sa tento môj katastrofický scenár nekonal. Dokonca som sa kdesi dočítala, že sa tento príbeh má čoskoro objaviť aj na filmových plátnach, na čo som teda tiež celkom zvedavá.

Sama som sa po prečítaní knihy čudovala, prečo som ju tak dlho obchádzala. Jednoznačne sa totiž jedná o jednu z najlepších kníh, aké som kedy prečítala. Bez prifarbovania! Ide o veľmi silný, emotívny príbeh plný ľudskosti, smútku, tragédie, citu, ale aj nevyspytateľných hier osudu. Mnohé strany tejto knihy ostali pokropené mojimi slzami... Ak ešte totiž niekedy budem bedákať nad tým, prečo mám takú smolu alebo zlý deň, tak si asi v duchu spomeniem na tento príbeh a poviem si, že sa stávajú aj horšie veci a že náhoda vie byť niekedy poriadne nemilosrdná. 

Nechcem a ani nebudem prezrádzať detaily z deja. Načrtnem možno len trocha z obsahu - najmä pre nerozhodných. Mira je mladé dievča, ktoré ako každé dieťa skúša, kde sú hranice toho, čo dokážu jej rodičia tolerovať. Stvára huncútstva a svet je pre ňu gombička. Jedného dňa sa s kamarátkou Jarmilkou vyberie aj napriek zákazu svojej mamičky k rieke. Iba preto, aby pred staršími chlapcami ukázala svoju odvahu rozhodne sa rovnako ako oni nedbať na nebezpečenstvo a na uvoľnených ľadových kryhách chce "splavovať" rieku.  Pri tomto pokuse však spadne do ľadovej rieky a tak jej neostáva nič iné než odísť a zodpovedať sa za svoju nerozvážnosť rodičom. Mamin hnev nezaženie ani fakt, že oslavuje narodeniny a na oslavu príde i jej sestra - Mirina teta Hana, ktorú má jej mama veľmi rada, no zvyšok mesta ju považuje za divnú a čudácku. Na oslave sú všetkým okrem Miry ponúknuté lákavé, sladké venčeky. Mira sa s pocitom krivdy hnevá na celý svet a odchádza trucovať do svojej izby. Netuší však, že práve jej huncútstvo, nerozvážnosť a nakoniec i hnev jej matky jej ako jedinej z rodiny zachráni život (ak nerátam Hanu), no zároveň ho obráti úplne naruby...

Myslím, že táto kniha totiž stojí za prečítanie a každý by si ju mal prečítať sám a spraviť si vlastný obraz. Ak by sa ma niekto opýtal, ktorá kniha z obdobia holokaustu je pre mňa najsilnejšia, tak by som ku knihe Mengeleho dievča priradila bez pochýb aj túto. Hoci Hana nepoukazuje na hrôzy, ktoré sa páchali na ľuďoch v koncentračnom tábore a možno nie je taká naturalistická, násilná, kruto popisná... Je skôr prešpikovaná emóciami v živote jednej osudom skúšanej ženy počas druhej svetovej vojny. Cez zničené nádeje, nešťastnú lásku, zradu, beznádej, samotu a nakoniec aj tú právu, skutočnú a bezhraničnú lásku...

Ako som už naznačila, táto kniha u mňa patrí k jednej z doteraz najlepších kníh akú som čítala. I keď sa naozaj nečíta ľahko a je veľmi ťaživá, tak je príbeh Hany a Miry podaný veľmi citlivo. Ak teda váhate a odrádza Vás tak ako mňa čeština radím Vám - vykašlite sa na to a dajte tejto knihe šancu. Knihu nemôžem teda ohodnotiť inak ako na 10/10*.