Po lampou býva najväčšia tma - Manželka nacistického dôstojníka

Po knihe Manželka nacistického dôstojníka som poškuľovala už dlhší čas. Celkom som si totiž obľúbila knihy z vydavateľstva Motýľ - hlavne romány a skutočné príbehy z obdobia druhej svetovej vojny. Po príbehu pôrodníčky, ktorý bol literárnou fikciou som hneď siahla po skutočnom príbehu Edith Hahnovej Beerovej (a spoluautorky Susan Dworkinovej) s názvom Manželka nacistického dôstojníka. 

Táto kniha je v porovnaní s inými skutočnými príbehmi z tohto obdobia trocha iná. Väčšinou sa totiž stretávame s príbehmi ľudí, ktorí prežili neľudské podmienky v koncentračných táboroch alebo sa vďaka pomoci iných skrývali a dokázali si tak zachrániť život. Hlavná hrdinka Edith Hahnová však  - ako už aj z názvu knihy vyplýva prežila práve vďaka tomu, že bola pod ochranou svojho manžela, priamo na očiach celému nacistickému režimu. Častokrát jej pomohla náhoda i pomoc a potrebné "špekulantstvo" šikovnejších.

Kniha je rozdelená na celkovo 14 častí - kapitol. Číta sa veľmi dobre, je napísaná štýlom prijateľným pre gro čitateľov. Súčasťou knihy je aj Nekrológ Edith Hahnovej Beerovej a tiež časť Spomienky blízkych na Edith Hahn Beerovú, kde sa dočítate i o osudoch ďalších postáv v knihe, čo sa mne osobne veľmi pozdávalo a potešilo. Niekedy mi totiž príde zvláštne, že keď príbeh skončí, tak osudy ostatných postáv ostanú nevypovedané. Taký sek a potom nič... Teraz už k samotnému obsahu knihy.

Hlavnou hrdinkou tohto skutočného príbehu je mladá, krásna a inteligentná Viedenčanka. Aj napriek počiatočnej nevôli otca začne študovať na univerzite. Jej snom je stať sa sudkyňou. Študuje, prežíva prvú lásku, no nakoniec prichádza o všetko a to iba z jedného dôvodu - lebo je židovka. Spolu s ovdovenou matkou skončí v gete. Jej sestrám sa našťastie ešte pred tým podarí odísť a tak sa zachrániť pred hrôzami, ktoré priniesla vojna a nacistický režim.

V snahe ochrániť matku aj napriek strachu a pochybnostiam odíde (je deporovaná) do Osterburgu, kde v neľudských podmienkach otročí na špargľovej plantáži. Katastrofálne zaobchádzanie, dennodenný zápas o život, hlad a strach o blízkych však nekončia. Po nekonečných týždňoch na farme v Osterburgu strávených na spaľujúcom slnku je deportovaná do pracovného tábora v Ascherlebene. Na toto pracovné preradenie sa dokonale hodí výraz "Z dažďa pod odkvap". Tvrdé, priam až nesplniteľné a vyčerpávajúce denné normy, neustály nátlak nadriadených v papierenskom závode, vyčerpanie, bolesť... Nakoniec sa Edith znova ocitá vo Viedni. Jej matka je už preč. Bola deportovaná a nik o nej nemá správy. Túla sa po meste, kde kedysi žila a každý pred ňou zatvára dvere. Len hŕstka ľudí sa ju rozhodne na čas prichýliť a pomôcť jej i keď tým ohrozujú nielen seba, ale aj svoju rodinu. Je medzi nimi aj jej prvá veľká láska Pepi, sesternica Jultschi i jej známa Christl. Nakoniec malým podvodom s pomocou známych získa falošné doklady. Až teraz sa začína skutočný boj o prežitie.

Edith sa skrýva rovno pred zrakom nacistickej ríše. Jedného dňa stretne Nemca Wernera - člena nacistickej strany a zamiluje sa... Spočiatku pred ním skrýva svoju pravú identitu, no nakoniec sa Wernerovi prizná. Aj ten však nakoniec príde s priznaním, že tiež nie je také neviniatko ako jej tvrdil...

Aj keď som spočiatku očakávala o čo v tomto príbehu pôjde vo viacerých veciach som sa zmýlila. Asi som bola v poslednej dobe až príliš ovplyvnená romantickými predstavami o láske z kníh, ktoré som mala čerstvo v pamäti. Musím priznať, že ma trocha rozčuľovala naivita hlavnej hrdinky. Hoci na strane druhej chápem, že Werner jej svojim spôsobom zachránil život a dal jej dcéru. Ale nemôžem odpustiť,no v prípade tohto pána by bolo lepšie nevyvíjať žiadnu snahu... Zrejme ozaj platí - "starého psa novým kúskom nenaučíš". Wernera som mala chuť na konci knihy zahrdúsiť, roztrhnúť ako žabu a nakopať veď viete kam... Ako postava mi nebol sympatický už od začiatku. Bohužiaľ, takýto muži s podobnou náturou aj filozofiou a názorom voči ženám žijú aj v tejto dobe. A ja sa stále čudujem, že o nich vôbec niektorá žena zakopne. Aspoň jedno pozitívum - možno si tak mnohé uvedomíme, že špinavé ponožky kade tade, dudranie na ženy za volantom, okupácia TV pri futbale, bedákanie pri soplíku, nervózne prepletanie nohami pri nákupoch či načúvanie jedným uchom dnu a druhým von sú len také banalitky a že si budeme naše drahé mužské polovičky viac vážiť. Sama som sa zamyslela, či bol vlastne Werner pre Edith "vykúpením" alebo trestom. Nakoniec mi to vyšlo 50:50, hoci sa mi z jeho diktátorskej povahy ježili vlasy a moje nervové bunky stavali do pozoru.

Dosť však môjho rozčuľovania sa. Ak radi čítate knihy práve z tohto obdobia alebo Vás zaujímajú skutočné životné príbehy, tak Vám túto knihu môžem len odporučiť. Uvidíte vojnu aj z trocha inej strany. Bolo zaujímavé sledovať, čo dokáže človek urobiť a zniesť, aby zachránil svoj holý život i život svojich blízkych. Zahodiť svoje ego, svoju hrdosť. Život je nad všetko... Knihu preto hodnotím na 8,5* z 10*.