Morálna dilema - Príbeh pôrodníčky

...áno, znova som siahla po románe.  V mojom prípade vec nevídaná, no zrejme som v poslednom období  romanticky rozpoložená, nepriamo ovplyvnená sviatkom sv. Valentína alebo mi jednoducho mäkne mozog 😂 Každopádne som posledný týždeň strávila čítaním knižnej prvotiny od Mandy Robotham s názvom Príbeh pôrodníčky. 

Na rovinu priznávam a nebudem klamať - ku kúpe tejto knihy ma v prvom rade zlákala pekná obálka. Až po tom som si prečítala anotáciu knihy. Hoci ide o fikciu a najmä pri príbehoch z tohto obdobia je pre mňa fikcia trocha nepochopiteľná a často neviem pochopiť prečo a načo?, tak som kúpu tejto knihy nakoniec neoľutovala. 

Dej sa odohráva v čase druhej svetovej vojny. Veľmi krátky, úvodný úsek príbehu prežíva hlavná hrdinka Anke - pôrodná asistentka v koncentračnom tábore. V niektorých kapitolách sa v retrospektíve vraciame aj do obdobia pred jej uväznením, aby sme pochopili, prečo Anke i keď nie je Židovka, ale Nemka nakoniec skončila v koncentračnom tábore. Dôvod bol prostý - bola nepriateľom ríše, lebo jej bolo proti srsti nariadenie, s ktorým prišli predstavitelia Hitlerovej ideológie. Ako pôrodná asistentka stále pri zrode života, no zároveň mala o ňom i rozhodovať, ak novorodenec nebol "tabuľkovo vhodný" predstavám Führera a jeho posluhovačom. Akákoľvek anomália bola neprijateľná. Navzdory všetkému sa Anke rozhodla toto nariadenie "ignorovať", pretože nedokázala niekoho odsúdiť na smrť... 

Anke spočiatku v tábore tajila, že jej civilným zamestnaním bola práve práca pôrodnej asistentky. To, že sa táto skutočnosť dostala na svetlo sveta spôsobila náhoda a Ankina snaha pomôcť. Jej znalosti pomohli a tak Anke preradili. Stala sa pôrodníčkou v koncentračnom tábore. Jej "dobrá povesť" a zvesti o jej šikovnosti a profesionalite prenikli až za múry tábora. Bola povolaná na nazvime to špeciálnu, tajnú misiu v záujme ríše. 

V románe okrem fiktívnych postáv vystupujú aj reálne postavy - samotný Hitler, minister propagandy Joseph Goebbels s manželkou Magdou aj Hitlerova milenka a neskôr manželka Eva Braunová. Práve kvôli poslednej menovanej bola Anke premiestnená do Berghofu - Hitlerovho letného sídla v nemeckom Bavorsku. 

Pod rúškom tajomstva a strachu o život vlastnej rodiny sa Anke stáva najbližšou osobou a temer dôverníčkou Evy Braunovej. Má jej byť neustále po ruke a pravidelne ju kontrolovať po zdravotnej stránke. Eva je totiž tehotná. Otcom dieťata nie je nik iný ako jej milenec Adolf Hitler. Keďže prezradenie by znamenalo neustály tlak verejnosti a zároveň aj možné pobúrenie spoločnosti kvôli tomu, že dieťa nebolo počaté v manželskom zväzku na čom si konzervatívny Fűhrer i Goebbels zvlášť potrpeli, bola táto informácia utajovaná. 

Aj keď Anke spočiatku trápili morálne otázniky týkajúce sa najmä toho, čo by toto dieťa mohlo pre Nemecko znamenať, akú významnú rolu by jeho narodenie predstavovalo, akú by toto dieťa malo moc aj v už teraz beztak sebavedomom správaní Hitlera, nakoniec v Anke zvíťazila profesionalita, láska k svojej práci a prísaha pomáhať. 

Veľmi sa mi páčila autorkina snaha nájsť svetlo aj v tak temnej a špinavej dobe. Aj ja si myslím, že nikdy nie je nič len čierne alebo len biele. Tento autorkin skrytý zámer prezradili aj vtedy vzácne pocity, ktoré sa málokedy dokázali zahniezdiť a klíčiť aj napriek nepriaznivým okolnostiam a prostrediu. Boli nimi priateľstvo a láska, ktoré zohrali v deji významnú rolu. Takým zvláštnym kontrastom boli napríklad dve osoby - dôstojník Meier a kapitán Stenz. Meier ako typicky slizký, nepríjemný pätolízač, zhypnotizovaný nacista. S prepáčením riťolez par excellence. Kapitán Stenz bol zas úplny opak. Myslím, že táto postava je náročky tak trocha zidealizovaná. Dieter Stenz je prototypom romatického hrdinu väčšiny žien a napriek jeho fyzickému opisu si v ňom každá žena mohla nájsť svoju skytú túžbu či starú lásku. Vysoký, sympatický, milý, úctivý elegán. V mojom prípade som si ako Stenza predstavovala Vaška z Luneticu 😆😅 Darmo, stará láska nehrdzavie a ako sa hovorí "Hladnej svini sa o kukurici sníva" 😅

giphy.com

Práve tento kontrast ma takpovediac vtiahol do deja a pohltil do čítania knihy. A neľutujem. Niekedy totiž nie je na škodu čitať a nezamýšľať sa... Len jednoducho oddychovať. Hoci v prípade témy a obdobia, v ktorom sa táto kniha odohráva je to asi veľmi zvláštna kombinácia. 

I keď milostná zápletka bola zrejmá a troška otrepaná nemyslím, že by knihe ubrala na kvalite. Nevravím, že ide o knihu, ktorá by mohla spracovaním, kvalitou či témou ašpirovať na nobelovú cenu za literatúru. Kniha má potenciál, štýl písania autorky je veľmi "user-friendly" a myslím, že ženské publikum ju ocení. 

Záver samozrejme prezrádzať nebudem. Iba pár vecí ma v závere možno trocha prekvapilo a v jednom momente mi ušla slza. Ak si knihu prečítate, myslím, že na tom budete rovnako, ak ste rovnako ako ja empatická a romantická duša. Vašek z Luneticu je Vašek z Luneticu 😁

K tejto knihe nemám veľké "výtky". Možno len to, že samotný fakt, že ide o fikciu je málo zvýraznený a môže pomýliť. A tiež mierne klišé v niektorých oblastiach. Oceňujem tiež pasáže so zaujímavosťami z oblasti pôrodníctva, ktoré boli pre mňa v mnohých prípadoch novinkou. Hoci mi miestami z nich stáli chlpy a "scislo mi dupku", zamýšľala som sa nad tým, čo všetko musí žena pri pôrode podstúpiť a aká sila sa v ženách skrýva... Kniha bola aj napriek téme pre mňa príjemnou oddychovkou a po práci - hoci som v tom čase chodila domov len prespať a najesť sa, bola pre mňa jedným z najsvetlejších momentov celého dňa. Knihu preto hodnotím na 9* z 10*.