S trilerom o spánku som sa dosiaľ stretla len raz. Bol to samozrejme Fitzek a jeho kniha Námesačný. V tomto prípade však neprišla satisfakcia a knihu som ofrflala a zaradila medzi najslabšie, ktoré som od Fitzeka prečítala. Preto, keď som zbadala v ponuke Grady novinku Anna O., tak som si povedala, že snáď to nebolo v téme a že skúsim opäť dať šancu spojeniu triler a spánok. Prebudí (doktor) Prince Šípovú Ruženku?
Už len fakt, že som si vybrala knihu v češtine, aj keď triler a krimi čítam v českom jazyku rýchlosťou chromého slimáka namazaného chemoprenom poukazuje, že Taňko bolo namotivované... A možno aj premotivované 😆 Úvod knihy mal totiž totožné tempo a rozbiehal sa asi tak ako korporátny zamestnanec po celozávodnej dovolenke. Neskôr sa príbeh aj vďaka krimi vsuvke pohol a začal mať iný nádych - naliehavejší, akčnejší, zamotanejší a tajomnejší.
Viem, že mnohým ešte stále príde zvláštne, ak poviem, že som fanúšikom detektívok a true crime dokumentov či kriminálok. Akoby to automaticky znamenalo, že mám v mrazničke niekoho rozštvrteného (kurča nerátame, ok?) alebo že som si zo záhradky urobila súkromný cintorín papuľnatých manželov (nemám záhradku, ani manželov, tak klíďo píďo). Pravda je však inde - som fanúšikom psychológie a kriminalistiky. True crime dokumenty som dávnejšie často sledovala na kanáli ID, dokým mi záhadne nezmizol z ponuky - Orange nevieš o tom niečo? 🤔 No knihu z tohto súdka som čítala asi prvýkrát.
O prípade Shelly Knotekovej som až doteraz nepočula. Základ som sa dozvedela len z obálky knihy Ak to niekomu povieš a z jej anotácie. Pre istotu som si žiadne info pred čítaním a ani počas nevyhľadávala a tak som sa do príbehu ponorila s čistou hlavou.
Tvorbu Frankieho Kozmona už dôverne poznám. Detektívky s Wolfom k nemu patria ako lopatka ku krtkovi a vždy sa teším na najnovšie zvieratko v jeho krimi ZOO. Tentokrát však autor prišiel s niečím žánrovo úplne odlišným od jeho predošlej tvorby. Váhala som, no nakoniec náhoda rozhodla a knihu som si prečítala.
Stará pinterestová múdrosť hovorí: "Priateľ je človek, ktorému keď povieš - zabil som niekoho, odpovie - kam ho zakopeme?". Názov Záhrada tajomstiev vo mne evokoval práve túto pripovidku o dvojnohom záhradnom hnojive prípadne o zabudnutom zakopanom poklade predkov. Na našom sade sa však vraj skrýva len dedova výročná slivovica (skutočný príbeh) 👀 Dosť však bolo omáčok! Erica James si pre čitateľov prichystala niečo iné a našťastie boli jej myšlienky menej bláznivé a mešuge ako tie moje.
Predchádzajúcu knihu autorky, ktorá vyšla v Tatrane minulý rok som skoro prehliadla a podobne tomu bolo aj pri Záhrade tajomstiev. Dobre ale, že som nakoniec podľahla pokušeniu. Matky a dcéry sa mi páčili a Záhrada bola ešte lepšia a príbeh ako taký má potenciál "sadnúť" viacerým čitateľom. Hlavne tým, ktorí majú radi mix tém, viacero dejových liniek a ktorí si obľúbili štýl à la Lucinda Riley len s trochu diétnejšími opismi.
