Sú knihy, na ktoré potrebujem viac času. Väčšinou je to vecou témy občas i nálady-nenálady na čítanie. Pri Kremeľskom mágovi som si dopriala dostatok času nielen na čítanie, ale aj na jeho zhodnotenie. Môj rytmus totiž narušila nielen časová tieseň, boj s úvodom, ale aj choroba a "blivný" pocit z antibiotík, tak mi odpustite, ak budem stručnejšia ako obvykle 😁 ... ale prd, odžubala mačka vtačka 🙈
Váhala som, či sa do tejto knihy pustiť. No zaujala ma samotná téma a chcela som si rozšíriť obzory, tak som to riskla. Obávala som sa však štýlu. V tomto smere boli moje obavy oprávnené a potvrdili sa. Nepovažujem sa za blbca, ale ani za intelektuálnu kapacitu 😁 Začítanie sa do príbehu bolo bolestivejšie a na autorov štýl som si dlhšie zvykala. Neskôr som sa cez tento tvrdý diamant prehrýzla a chrup ostal takmer celistvý. Často som cítila jemný odstup, chlad, no zároveň takú príjemnú prímes novinárčiny a jemný melancholicko-metaforický pátos. Divná zmes, ale ja sa chápem a či už vy, hm, tak to pochybujem 😂 Príbeh ako taký si užijú hlavne tí, čo chcú nahliadnuť do tajov ruskej mentality. Respektíve pod pokrievku ruskej politiky a na počiatky zrodu Putina a jeho moci.