Spájajú sa vám niektoré situácie, miesta alebo predmety s konkrétnymi ľuďmi? Spomienky majú často ľudskú tvár. Nemusí ísť o ľudí, ktorí náš život zasiahli úplne a ani o takých, čo v ňom zotrvali. Môže ísť aj o tých, čo naším životom len preleteli, no aj tak ostali zafixovaní nebadane hlboko v spomienkach a občas sa tá spomienka vynorí. Ja mám napríklad chuť čierneho piva navždy spätú s mojím nebohým dedkom, ktorý si pivko vychutnával vonku na lavičke alebo v altánku. Jednu križovatku mám spojenú s vetou, ktorá mi zlomila srdce a otvorila oči a ktorá daného človeka vymazala z môjho života. A knihu Opice z našej police mám spätú s tetou Paulínkou, ktorá mi ju ako dieťaťu darovala. O niečom takom píše autorka Ia Genberg vo svojej knihe Detaily. O príjemných spomienkach, trpkých sklamaniach, prehrách, pádoch, malých víťazstvách i vzrušujúcich, no prchavých dobrodružstvách...
Táto útla knižočka je zbierkou celkovo 4 poviedok. Tie majú veľmi zvláštnu formu, ktorá mi priznávam sa až tak neulahodila. Poviedky totiž nemajú jasné ohraničenie - ani úvod ani záver. Skôr iba jadro. Nosnou témou sú práve medziľudské vzťahy a to, ako niektorí ľudia dokážu ovplyvniť náš život. Viac, menej, nakrátko i nastálo. Autorkin štýl nesie viditeľné znaky dokonalého súladu so slovom, čo vídavam predovšetkým u novinárok. Aj v útržkoch dokázala do poviedky preniesť emóciu a slová spájala umne a s citom. Je to skôr intelektuálnejšie čítanie pre čitateľa, ktorý sa rád necháva viesť príbehom a ktorý rád číta medzi riadkami a skôr než na príbeh sa zameriava možno práve na emóciu a myšlienku. V mojom prípade bol asi toto kameň úrazu - jednoducho na takéto čítanie nemám bunky a nehanbím sa to priznať.
Bolo zaujímavé vidieť ako dokáže sklamať a opustiť vás človek, ktorému ste verili a mali ho radi. Ani toho, koho máte po boku x rokov nemusíte poznať na 100%. Dedičná generačná trauma? Aj tá tu má svoje miesto. Rovnako aj pestrá paleta ľudí - takí, ktorí sú synonymom slobody, dobrodružstva, neviazanosti, ale aj prísnej sebakontroly, disciplíny, usporiadanosti či precíznosti. V živote natrafíte na pestrú mozaiku životných príbehov i rôznych charakterov a to všetko sú detaily. Každý jeden z nich na vás zanechá určitú stopu. Alebo aj nie... Autorka vybrala 4 ľudí, ktorí v jej živote zohrali rôzne úlohy. Najviac vo mne zarezonoval posledný príbeh o Birgitte. Bolo z neho totiž cítiť lásku a empatiu. Prvá poviedka bola zas taká "pod kožu", intímnejšia.
Aj keď som si tieto poviedky kúskovala, tak som sa do nich nedokázala až tak ponoriť. Viem si však priznať, že toto nebolo čítanie pre mňa, keďže mne viac vyhovujú príbehy, ktoré majú úvod a záver a kde mám pocit, že je vyrozprávané všetko a nie len omrvinka. Jednoducho - preferujem celistvosť. V lete si tiež vyberám skôr ľahké a svižné, oddychové príbehy a toto nebolo práve z tejto kategórie. Napriek tomu však viem oceniť autorkin štýl a jej farbičku, ktorá je v tomto príbehu zreteľná a veľmi originálna.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 💚
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)