26. februára 2024

Memoáre Paris Hilton. Čo všetko zažila slávna dedička hotelového impéria a influencerka?

Na memoáre Paris Hilton som sa celkom tešila. Táto kniha mala vysoké "hviezdičkové" hodnotenia a sľubovala intímnu a veľmi krutú spoveď podanú bez príkras a bez servítky. Už samotná anotácia našepkávala, že Paris prišla s odhalením, ktoré mnohých šokuje a ktoré prinesie veľa "zvratov" a zmien aj v systéme vzdelávania v USA i jej osobnom živote. Kniha sa už sem tam mihla aj na našom bookstagrame a zbiera pozitívne hodnotenia. 

Paris si pamätám ešte z mojich pubertálnych čias. Videla som niekoľko častí reality show, v ktorej vystupovala spolu s jej najlepšou priateľkou Nicole Richie. A áno, spomínam si aj na jej snahy o spevácku kariéru. Hity Stars are blind alebo Nothing in this world sú mi známe. Pamätám si aj zopár jej turbuletných vzťahov a škandálov. V čerstvej pamäti mám aj nedávne udalosti v jej živote - narodenie syna a svadbu. Nemala som na ňu extra vyhranený názor, takže som šla do čítania s viac menej čistým štítom. 

Biografie nečítam až tak rada. A to z prostého dôvodu - nepríde mi to fér "hodnotiť" niečí život a skúsenosti. Aj keď sa o to všemožne snažím, tak nakoniec k tomu i tak skĺznem... Preto mi to prosím odpusťte, no budem dosť priama a nezhodnotím len štýl písania, emóciu či podanie príbehu... 

Samotná forma nebola práve najšťastnejšia a chýbala tomu pevná ruka redaktora/korektora - nenarážam na preklad, ale na originálnu verziu. Predslov a prvá časť boli podané plocho, no zároveň turbulentne. Chaos je to pravé slovo a doslova som čakala, kedy sa to ledabolo skákanie skončí. Aj keď sa Paris všemožne snažila opísať svoje mladé roky s nadhľadom, tak práve ľahkosť tomu chýbala. Nespočetne veľakrát spomínala aj ADHD. Občas až do tej miery, že som mala pocit, že ním všetko ospravedlňuje a zaobaľuje. Aj keď beriem - v tých časoch bola diagnostika v plienkach a spôsobilo to značné problémy. SPOILER Pri pasáži, kde opisuje svoju nadutosť a detinskosť ako "šikanu" od iných a to na príklade o niekoľko čísel väčších botasiek, ktoré jej mama radila nekupovať a za ktoré sa jej decká potom smiali som mala chuť tieto memoáre odhodiť späť do police. Prišlo mi to ako výsmech ozajstnej a krutej šikane, ktorá často končí veľmi veľmi zle... V jej prípade šlo skôr o "maniere", rozmaznanosť a snahu byť stredobodom pozornosti. Ok, predýchala som to a šla ďalej. KONIEC SPOILER 

Tak prišla druhá časť, ktorá už bola naozaj bolestná a nečítala sa ľahko. To, čo si musela ako tínedžerka krátko pred dovŕšením osemnástky zažiť bolo neskutočne náročné už len na prečítanie. Odbiehanie k párty zážitkom či povrchnostiam som v tejto časti brala skôr ako barličku a ako snahu o odpútanie sa od zlého tým, že to vyváži niečím, čo je jej záchranným kolesom a bezpečným prístavom. 

Napriek tejto strašnej skúsenosti sa nezlomila. Sľubovala si žiť a nie prežívať a pracovať na sebe a za seba. Angažovala sa aj v mnohých filantropických projektoch, čo jej tiež naháňa plusové body. Avšak, stále som mala pocit, že sa spoliehala na svoje meno a nálepku dedičky hotelového impéria. Zvyšné časti knihy boli viac-menej v tomto duchu. Miestami mi jej výlevy o značkách, psoch s divnými menami, večierkoch, paparazzoch a potrebe miliónkrát sa prezliecť a vycapiť to do každého média a na každú sociálnu sieť prišli ako hrozná umelina a výkrik do tmy. Nesúdim, ak niekoho urobí šťastným to pozlátko a vidina slávy, ale dobrovoľne zo seba urobiť reklamný bilboard mi príde povrchné. Zaniká mi tu tak sebahodnota a identita, o ktoré sa tak strašne snažila a za ktoré sa bila... 

Bohužiaľ, mňa toto všetko nepresvedčilo. Aj keď samozrejme vôbec nezľahčujem, čo si ako tínedžerka zažila a akým peklom si prešla. Vo víre súčasných udalostí aj u nás, ktoré tu nechcem rozmazávať je to prínosné, ak sa o takýchto udalostiach hovorí. Schválne neprezrádzam, nech nespoilujem. Avšak tým, ako celú túto ťažobu doslova prevalcovala skákaním k malichernostiam a povrchnosti si ma nezískala, lebo práve týmto tú hĺbku a závažnosť situácie degradovala. Aj časté opomínanie ADHD bolo viac na škodu veci. Nie, divoké párty, zlé rozhodnutia či sadnutie za volant pod vplyvom sa takto jednoducho ospravedlniť nedajú. V jej autobiografii mi chýbala ľahkosť, rozhľad a žiaľ i charizma, emočná zrelosť, empatia a skromnosť. Aj keď udalosti, ku ktorým došlo na konci knihy ju v tomto smere dozaista posunuli úplne inde... Snáď. Knihu by som asi skôr odporúčila jej fanúšikom alebo fanúšikom biografií. 

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada 💟

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)