Neradím sa práve ku skalným fanúšikom čitateľmi obľúbenej Lucindy Riley, no jej kniha Záhadné vraždy v internáte ma zaujala. Je celkom nevídané, ak autor skáče v žánroch a tak som bola celkom zvedavá, aký bude výsledok tejto zmeny, ak autorka najmä ženských románov presedlá na žáner krimi. I keď táto kniha bola jednou z jej prvých a nedočkala sa už úprav autorky, čo v predslove vysvetlil jej syn Harry Whittaker.
Pri krimi považujem za jeden z nosných prvkov hlavne výber postáv. Ak ma ako čitateľa postava vyšetrovateľa a vedľajšie postavy nezaujmú, tak u mňa daný príbeh nemá šancu. Postava vyšetrovateľky Jazz bola však veľmi sympatická a tak správne žensky komplikovaná. Myslím, že aj vďaka nej si tento príbeh nájde svojich priaznivcov, ktorým bude ľúto, že príbeh nemá ďalšie pokračovanie. Príjemným oživením v príbehu bola aj Izzy - trošku bláznivá, uletená a svojská psychologička. Naopak tŕňom v zadku bol Patrick - bývalý manžel Jazz, ktorý ma vytáčal už len tým, že sa v príbehu objavilo jeho meno. No čo už, nie každý Patrick je charizmatický a oslnivý ako Patrick Swayze. Jeden vás odrovná pri sexy zdvíhačke a druhý vám akurát tak zdvihne mandle 😀 Čo sa postáv týka, tak Lucinda si dala záležať a je ich tu ako v každej správnej krimi slušná kôpka. Zároveň vytvorila aj taký ten správny a uveriteľný mix charakterov a vlastností, takže príbehu ako takému postavy viac pomohli než ublížili.
Čo ju však ako prevažne románovú autorku prezradilo bola až prílišná zaujatosť a smerovanie príbehu viac k osobnému životu postáv než k prípadu. Pomerne často vyšetrovanie a samotný prípad pretkávali etudy zo života postáv - hlavne Jazz než to postupné sladanie puzzle a hľadanie dôkazov a trhliniek, ktoré by objasnili prípad. Práve tu bolo vidieť, že autorka nemá až také poznatky z oblasti kriminalistiky a preto do deja viac prenáša to osobné, než to profesné.
Nič sa však nemení na tom, že táto krimi bola takou veľmi príjemnou oddychovkou. Určite by som ju odporúčala čitateľom, ktorí krimi až tak neobľubujú, s týmto žánrom začínajú alebo nemajú radi brutálne krimi, kde je krvou a sadizmom nasiaknutá každá stránka. Túto knihu by som skôr radila k takej tej starej anglickej škole krimi s naozaj jemnou esenciou Agathy Christie (jemnučkou). Autorka zvolila aj perfektné prostredie - nemyslím tým len daždivý a v tomto prípade aj zasnežený východ Anglicka - konkrétne Norfolk, ale aj prostredie internátnej školy. Stretneme sa tak s viacerými zaujímavými prvkami, ktoré patria ku koloritu internátov vyššej vrstvy - šikana, moc, konexie, zahmlievanie, zametanie pod koberec, tajomstvá, škandály, excesy, pošmyknutia, divoké večierky i pomsta a nevraživosť.
Na konci knihy som si povedala, že je ozaj škoda, že autorka nestihla napísať ešte aspoň jedno alebo dve pokračovania. Príbeh bol síce s chybičkami krásy, no verím, že časom by ich vychytala. Veľmi príjemne na mňa pôsobila hlavná hrdinka Jazz, ktorá okrem toho, že mala nos na riešenie vrážd, tak mala aj umeleckého ducha a samozrejme aj prostredie daždivého a tajomného anglického vidieka mi ulahodilo. Suma sumárum - oddychová krimi vhodná k bazénu alebo pod deku, keď sa vonku čerti ženia. 4.5/5⭐.
Za knihu v rámci spolupráce ďakujem vydavateľstvu Tatran ❤
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)