Vyčíňanie Breivika, streľby na školách, teroristické útoky, genocída i najväčšie záhady kriminalistiky - Zodiac a Jack Rozparovač. Psychológia masových vrahov.

Zlo je všadeprítomné. Hmatateľné i skryté. Potláčané i deštruktívne viditeľné. Keď ma známi i neznámi videli čítať knihu Psychológia masových vrahov, tak len zalamovali rukami... Veď všade je toľko zla, prečo o ňom aj čítaš? Si normálna? Prečo ťa tieto veci fascinujú? No práve preto. Lebo zlo je tu a netreba pred ním zatvárať oči. 

Už staršia sestra tejto knihy - Psychológia sériových vrahov bola zaujímavá a veľmi dobre skoncipovaná. Aj v prípade masových vrahov bola skladba podobného charakteru. Prvá, úvodná časť bola viac teoretická a druhá už viac príkladová. Jazyk bol prijateľný, no občas som narazila na výrazy, ktorým som nerozumela. Preto by možno nebolo zlé, ak by boli niektoré odbornejšie výrazy dovysvetlené v zátvorke alebo pod čiarou. Iba táto trhlinka a potom isté pasáže, kde bolo na moju hlavu až príliš veľa štatistiky ma drobátko rušili. No keďže boli potrebné na dovysvetlenie a ilustráciu, tak berte moje frflanie len ako subjektívny pocit človeka, čo neľúbi dáta a matematiku. Jemné mínus vidím aj v niekedy trochu viac filozofických vsuvkách o stave spoločnosti a o súdení, nepochopení i narastajúcej zlosti, nenávisti a pod. Chápem, čo tým chcel autor povedať a v mnohom mal pravdu, no občas mi v danom texte tieto vsuvky rezali oči a pripadali mi tam ako vložené dodatočne. 

Keďže som čítala aj Psychológiu sériových vrahov, tak už som približne vedela, čo ma čaká. Na štýl autora som už preto bola pripravená a kvitujem, že text obohatil a oživil aj množstvom fotografií a "pikošiek", čím sa text nezlial. Samú ma prekvapilo, čo všetko vlastne spadá do nazvime to kategórie masovej vraždy. Okrem iných, známych prípadov streľby na školách, vyčíňaní Andersa Breivika, teroristických útokov či prípadu najznámejšej československej masovej vrahyne Olgy Hepnarovej tu spadajú aj genocída, democída a politicída. K masovým vrahom sa teda rátajú aj neslávne známi diktátori - Mao Ce-tung, Stalin či Hitler, Pol Pot a iní. Načrtol ich detstvo, traumy, prerod a aj ich vražedné besnenie. Niektoré prípady boli len jemne načrtnuté, iné dostali viac priestoru. Drbohlav predstavil aj najznámejšie ženské masové vrahyne, napodobiteľov fiktívnych zločincov, ale aj napodobiteľov reálnych vrahov. Trochu zvláštna bola kapitola o ženách, ktoré milovali masových vrahov. Hoci ženy vraj milujú zlých chlapcov, tak pre mňa ako pre ženu bola táto ich zaslepenosť a bezhraničná dôvera ťažko pochopiteľná. Na konci knihy autor načrtol aj veľmi známe nevyriešené prípady masových vrážd - Zodiaca a Jacka Rozparovača. Pri nich by som uvítala možno viac informácií, keďže historiek, možných scenárov a podozrivých bolo veľa a hoci sa jedná len o nepodložené teórie, tak možno by to čitateľovi dalo priestor na zamyslenie. Spomenula som si aj na teóriu o identite Jacka Rozparovača, s ktorou prišla Slovenka Elena Petrová. Tá našla mnoho podobností s osobnosťou maliara Paula Gauguina. 

Rovnako aj v prípade Psychológie sériových vrahov, tak aj túto knihu som čítala dlhšie. Prekladať ju niečím ľahším bola priam nutnosť. Priznávam, že som zopárkát mala zlé sny, takže ju neodporúčam čítať po večeroch, ak máte bujaré sny alebo ste citlivejšia a empatická povaha. Viac času si u mňa vyžiadala aj kvôli potrebe väčšej sústredenosti - keďže tématicky je to naozaj ťažšie čítanie nielen vzhľadom k povahe knihy, ale aj k množstvu dát. Ak vás teda zaujíma kriminológia, forenzná psychológia i behaviorálne analýzy a chcete nazrieť pod pokrievku najznámejších prípadov masových vrážd, ktoré otriasli spoločnosťou, tak je pre vás táto kniha ako stvorená. 4,5/5⭐.

Za knihu v rámci spolupráce ďakujem vydavateľstvu Grada.