Nájdi Rebeccu/Kam zmizla Rebecca - prvotina Eoina Dempseyho.

Keď som si v edičnom pláne Ikaru všimla knihu Kam zmizla Rebecca, tak som sa celkom potešila, hoci som túto knihu mala v policu už dávno v českom preklade. Bolo to totiž pre mňa také malé postrčenie k tomu, aby som jej konečne dala šancu a prečítala ju. 

Od autora Eoina Dempseyho už u nás vyšla aj jeho kniha Biela ruža, čierny les. Nájdi Rebeccu resp. Kam zmizla Rebecca bola jeho prvotina. Bielu ružu som prečítala a zaradila by som ju skôr k takému lepšiemu priemeru. Autor si totiž pri závere príbehu trošičku uletel a skĺzol do amerického pátosu so srdcervúcim happyendom. 

Približne polovica príbehu sa odohráva na ostrove Jersey. Práve tam sa ocitá Christopher Seeler, jeho otec Stefan a sestra Alexandra po tom, čo im zomrela mama. Seelerovci majú nemecké korene, no v povojnovom Nemecku už nenechádzajú pokoj a chcú zmeniť vzduch vzhľadom k bolestivej strate, ktorá ich postihla. Spočiatku s nimi žije aj ich strýko Uli. Christopher pri prechádzke začuje zvláštny vzlyk. V kríkoch nájde usedavo plakať malé dievčatko - Rebeccu. Jej rodina nie je práve ukážková a jej otec je pijan a násilník. Medzi deťmi tak už od prvého momentu ich stretnutia vzniká priateľstvo, ktoré časom prekvitne do lásky... Na istý čas sa ich cesty rozdelia, no láska si aj napriek všetkému nájde cestu. 

Druhá polovica príbehu sa odohráva v koncentračnom tábore Auschwitz. Z môjho pohľadu však autor niekedy nezmyselne upadal do snahy zaujať za každú cenu. Hlavne vtedy, keď Christopher začal vytŕčať za davu a až priveľmi na seba pútal pozornosť a úskokmi i podplácaním dokázal vybaviť aj tú najnepravdepodobnejšiu požiadavku a situáciu. Táto jeho neohrozená pozícia a časté náhody ma občas vykrúcali do vývrtky a ubrali príbehu na uveriteľnosti. A to aj napriek tomu, že ide o fikciu...

Tajne som dúfala, že tento príbeh neskĺzne do klišé, pátosu a tony romantického balastu. Knihu som si vybrala vďaka "neokukanej" téme - mladý hrdina sa kvôli láske odhodlá zahodiť svoje ideály a ísť ju hľadať rovno do pekla na zemi - koncetračného tábora Auschwitz. Stane sa prílušníkom SS len preto, aby našiel Rebeccu a zachránil ju od utrpenia a istej smrti. 

Jasné, že som vedela, do čoho sa púšťam. Romantika by mi ani tak nevadila. V tomto prípade dokonca ani tá prvoplánová, lebo sa mi tam žiadala... No v tejto knihe ma rušilo veľmi veľa vecí. V prvom rade to bolo neskutočné množstvo vaty, ktorou autor príbeh doslova vypchal do popuku ako takého nadrozmerného plyšového medvedíka. Ani na strane 220, čo bola už druhá tretina knihy hlavný hrdina ešte stále Rebeccu nenašiel a nemal o nej bližšie informácie... Príbeh tak začal naberať zvláštne kontúry a niekedy sa tam diali doslova veci, ktoré mi skôr pripadali ako odpútavacie manévre, zlý vtip alebo až sci-fi alá Macgyver (viem, že to nie je sci-fi postava, ale myslím, že chápete, čo tým myslím). V istých statiach som konanie Christophera vôbec nechápala a myslím, že ani srnka v lese netušila, prečo stváral také veci, ktoré naňho ešte viac nasmerovali pozornosť jeho nadriadených... K posledným asi 100 stranám som sa teda musela doslova nútiť a čítala som ich 4 dni. Na moje pomery som nad touto knihou strávila pomerne dlhý čas, pretože ma extra neohúrila, no chcela som jej dať šancu a nenechať ju nedočítanú.

Aj keď som trošku tušila, že nejaký zvrat príde a doslova som ho očakávala, tak som nakoniec ostala sklamaná a mierne v pomykove. Veľká škoda, že autor zachodil potenciál príbehu a snažil sa ho zbytočne vypchať nelogickými úskokmi hlavného hrdinu a príbeh doslova zabil srdcervúcim a miestami až vyumelkovaným záverom, aký často vidíme v amerických romantických filmoch. Moje očakávania nesplnila a žiaľ, radím ju k jedným z najslabších z hľadiska tématiky holokaustu. V tomto prípade - menej je niekedy viac. Knihu hodnotím na 2,5/5*.