Škandinávci to jednoducho majú v krvi - Bjork a jeho kniha Cestujem sama

Celkom dobrý pocit počas čítania severského krimi od Stefana Ahnhema ma primäl k tomu, aby som dala tomuto žánru šancu. Dlho som samú seba presviedčať nemusela. Hltám seriály typu - Kosti, CSI, Mentalista, Myšlienky vraha, Komisár Rex (ale len tú rakúsku verziu, nie "fejkovú" slovenskú :D) a The Fall a je teda jasné, že krimi má v mojom srdiečku svoje miestečko. Hm, dobre uznávam, toto vyznelo trocha divne 😂

Ako som už spomínala v mojom predošlom článku, tak som sa pri výbere autorov rozhodovala práve medzi S. Ahnhemom a S. Bjorkom. Knihy od Bjorka boli konečne v knižnici dostupné a tak som si teda vypožičala prvú z troch najznámejších, ktoré vyšli aj v slovenčine - Cestujem sama.

Kniha má vcelku prijateľnú hrúbku a aj dĺžka kapitol je optimálna. Príbeh je rozdelený do 7 častí. Dejová línia je zameraná na jeden konkrétny prípad (resp. sériu prípadov s jedným páchateľom) a časový úsek, takže žiadne flashbacky ani prílišné a rušivé odskakovanie v príbehu sa nekonalo. Ako už býva zvykom, narazíte na množstvo vedľajších postáv a všakovaké charaktery.

Tu prichádzam na prvú vec, ktorá mi pri tomto žánri lezie neskutočne na nervy resp. som to spozorovala už asi u štvrtého autora severských krimi. Hlavné postavy sú ako cez kopirák - psychické labilné so sklonom k alkoholizmu, sebadeštrukcii a sebatrýzneniu liekmi, omamnými látkami, často poznačené rodinnými problémami, smrťou blízkych a neskutočným emočným chladom alebo naopak prílišným otáčaním sa za minulosťou. Útočisko tak často hľadajú buď v už spomínaných podporných látkach alebo sa z nich stanú posadnutí zombie workoholici. Opäť zapaľujem moje dôchodcovské geobunky - Fínsko bolo dlhé roky krajinou s najväčším počtom samovrahov, ale predsa no....Márne tak asi čakám na iný typ hrdinov - pre mňa, za mňa prijala by som v roli vyšetrovateľa aj šibalského, bezstarostného záletníka s mäkkým srdiečkom, motáka, ktorý srší vtipom a jazdí ako Fittipaldi či zasnenú melancholičku, ktorá miluje jednorožcov a Slipknot. Ak ma knižný Boh nevyslyší, tak sa do toho pustím na vlastnú päsť haha. Som si vedomá toho, že moje predstavy sú asi dosť skreslené a ľudia vykonávajúci takéto zamestnanie to majú ťažké a pre uveriteľnosť príbehu jednoducho tieto črty a neduhy dostali do vienka ako povinnú výbavu. V knižnom svete by som však rada prijala nejakú výnimku a niekoho, kto by sa vyhol tomto klišé. Takže, kto mi urobí radosť? 😂  

 giphy.com

Myslím, že predovšetkým pre rodičov a silne sociálne cítiacich ľudí bude táto kniha ťažšie stráviteľná a čitateľná. Moja prvá rada znie - treba sa odosobniť. Stretla som sa totiž s tým, že niekedy ani moje okolie nechápalo, prečo milujem kriminálky a čítam silné skutočné príbehy z čias vojny. Odpoveď je jednoduchá - dokážem sa odosobniť a pri čítaní potrebujem aj premýšľať a trocha zamestnať svoje mozgové závity a asi najmenej rozvinutú oblasť mojej spodiny lebečnej - logiku. Akási chyba v matrixe totiž spôsobila, že sa u mňa jej inštalácia sekla, ďalšia aktualizácia už neprišla a často preto potrebujem svoju *"blondinkovosť" prekabátiť. Jednoducho sú pre mňa typicky oddychové knihy nudné a presladené romány ma desia. 

*blondínkovosť - výraz z Táničkinho slovníka; absencia zdravého sedliackeho rozumu a logiky v oblastiach matematiky, fyziky a niektorých oblastí života napr. pravidlá cestnej premávky, zapájanie elektrických zariadení či stavba nábytku

Hlavným motívom knihy sú zvláštne vraždy detí - dievčat v predškolskom veku. Vrah ich oblieka ako bábiky. Poznávacím znamením a stopami na mieste činu sú aj aktovka a školské potreby a tabuľka na obeti s nápisom "Cestujem sama". Z pochopiteľných príčin nebudem prezrádzať, aký bol motív vraha ani kto ním nakoniec bol. Do deja sa zamieša aj divná sekta, ktorá má svoje chápadlá aj pri jednom z Holgerových najbližších - tú mohol autor popísať a zapojiť do deja aj trocha viac, lebo aspoň pre mňa ostala táto časť trocha nepochopená a koniec nedotiahnutý...Ako to už býva, nakoniec bude realita iná a aj keď si budete na milión percent istý, kto je páchateľ, tak Vás možno neskoršie rozuzlenie trocha prekvapí...

Ústrednými postavami sú dvaja vyšetrovatelia - Holger Munch a Mia Krügerová. Holger je šéfom tímu kriminalistov, uznávaným a skúseným harcovníkom, ktorý však pri plnení svojich pracovných povinností zanedbal svoju rodinu, čo viedlo k rozpadu jeho manželstva a zlým vzťahom s jeho dcérou. Pod touto nedostupnou škrupinou sa však skrýva milujúci a obetavý otec a starký. Taký medvedík 🐻 Mia je bystrá hlavička, šikovná v tom čo robí. Dokáže nájsť prepojenia aj tam, kde ostatní iba tápajú.. Jej sľubnú kariéru policajnej vyšetrovateľky však naruší smrť jej sestry dvojičky a následný incident pri zatýkaní páchateľa - zhodou okolností priateľa jej sestry, ktorý ju priviedol na samé dno. Tieto udalosti ju donútia stiahnuť sa do úzadia, ďaleko od ľudí, starostí i výčitiek. Zlomená životom, nespravodlivosťou, smrťou, ktorá jej vzala všetkých blízkych sa nakoniec utápa v alkohole a liekoch a pohráva sa s myšlienkou na samovraždu. 

Z pazúrov istej smrti ju nakoniec vymaní Holger, ktorý chce, aby sa stala súčasťou novovytvoreného vyšetrovacieho tímu. Krajinu vydesia vraždy malých dievčat a vyšetrovatelia sa pohybujú v začarovanom kruhu. Mia príde na dôležité skutočnosti a navedie vyšetrovanie správnym smerom. Čo oceňujem sú zaujímavé prepojenia, ktoré autor v knihe popísal. Taktiež som bola rada, že hoci táto krimi bola mrazivá a miestami desivá, nebola tak krvavá a prehnane do detailu nechutná. Navyše sa autor vyhol prílišným opisom prírody, modus operandi, prehnane neskákal v deji a ani sa nesnažil o umelé zápletky, aby vyvolal viac napätia a otáznikov. O to viac sa zameral na príbeh, príčiny a dôsledky.

Sympatické boli aj niektoré vedľajšie postavy. Mňa osobne pobavil transvestita z baru a akési oživenie do príbehu priniesla aj Holgerova vnučka Marion - odborníčka na Monster High či nováčik v policajných radoch ITčkár (hacker) Gabriel - ten mi bol sympatický asi preto, že aj môj priateľ je IT (nie ET 👽). Práve množstvo postáv ma zo začiatku dosť vyvádzalo z miery, no neskôr som ocenila, ako väčšinu z nich autor "nenechal ležať len tak ladom" a postupne ich znova zapojil do deja.

Celkovo túto knihu hodnotím na 9.5/10*. Pol bodíka by som jej ubrala iba pre tú "šablónovitosť" postáv. Naopak veľmi pozitívne hodnotím, že autor nevytvoril nechutný krvák, ale čitateľné a stráviteľné dielko. Hoci to asi vyznie zvláštne, keďže sa jedná o kriminálku 😁 Táto kniha sa mi páčila oveľa viac ako knihy od Ahnhema, ktoré boli na môj vkus niekedy trocha nechutné a sexistické.

giphy.com

P.S. áno, Brendon je moja obľúbená meme postavička :D 

....yupííí, konečne nie som rozvláčna :D