Priznávam, že biografie známych osobností u mňa nepatria k žánrom, ktoré vyhľadávam. Dôvodov je hneď viac. Jedným z nich je napríklad fakt, že akonáhle ich prečítam a odložím ich do police k ostatným knihám už sa k nim na 99,99% nikdy viac nevrátim. Prečítam si niečo nové o danom človeku, prekvapí ma niečo, čo som dovtedy nevedela alebo si sem tam odnesiem nejakú zaujímavú myšlienku či životnú filozofiu, postoj, názor... Ďalší dôvod je vo mne zakorenený divný pocit, že biografia pre niektorých nie je spôsob ako sa priblížiť svojim obdivovateľom či istá forma psychohygieny, ale marketing a ľahká cesta ako sa dostať k peniazom. Ani neviem prečo som siahla po biografii hollywoodskej herečky Demi Moore Moja spoveď (Pamäti), nakoľko nepatrí medzi moje obľúbené herečky. Bude to asi znieť čudne, no niečo ma k tej knihe priťahovalo.