Priznania z ústavu, časť prvá. Ošetrovateľ Jack Steen a posledná spoveď tých najhorších zločincov

Pomerne dávno som nečítala žáner true crime a popravde, už mi to aj celkom chýbalo. Aj keď toto asi nevyznie práve najlepšie a v môj prospech 😁 Myslím, že krimi nadšenci to pochopia a neodsúdia ma za úchyláčizmus. Priznania z ústavu od Jacka Steena sa dajú priradiť práve k tomuto žánru, aj keď nie celkom... 

Jack Steen je prakticky hlavným hrdinom tejto knihy. Tá je vlastne výpoveďou ošetrovateľa, ktorý pracuje v ústave, kde končia duševne chorí zločinci. Tí najhorší z najhorších. Monštrá, ktorých však pred chladnými múrmi väznice "ochránil" ich psychický stav. Aj keď teda chlad väzenských múrov vystriedal chlad múrov psychiatrickej liečebne, ktorá nebola o nič prívetivejšia... Jack je kolektorom príbehov zo smrteľnej postele týchto zločincov a prezentuje sa ako taký prevádzač na druhý svet Cháron - poskytnem ti jazdu loďkou a hladký odchod, ak mi ty rozpovieš svoj príbeh. 

Práve to, že Jack nie je spisovateľom, ale skôr len rozprávačom bolo cítiť hlavne na veľmi jednoduchom až strohom vyjadrovaní. Neočakávajte zložité súvetia a viditeľný a vyšperkovaný autorský rukopis. Ide naozaj o jednoduchý štýl. Jack nešiel do hĺbky. Na jednej strane to aj chápem - nechcel týmto ľuďom dožičiť ich päť minút z*sratej slávy... No na strane druhej je absencia hĺbky možno aj tak trochu na škodu, lebo si potom možno niektorí čitatelia povedia, že prečo a načo. Akoby chcel, no zároveň nechcel tieto príbehy vyrozprávať svetu a zbaviť sa tak trochu tej ťažoby. Po prečítaní prvých strán som nemala veľké očakávania a popravde som ani netušila, čo nám Jack naservíruje.

Práve skrz tú neotesanosť som túto knihu prečítala asi za 2 alebo 3 krátke večery. Pilotná časť tejto série obsahuje 4 príbehy, pričom prvé dve sú najozaj monštruózne. Po prvom už viem, že kar po pohreboch rozhodne vynechám a po druhom mi bolo fyzicky zle z dvojice Barbie a Ken, ktorí však svojim správaním boli od tejto ikonickej cukríčkovej dvojice na míle vzdialení. Pri príbehu Pestúnky som popravde nevedela, čo si mám myslieť...  Trochu ma hnevalo to škatuľkovanie ohľadom výchovy, tráum a pod. A posledný príbeh o žene s prezývkou Vedro bol asi emočne najtvrdším orieškom, keďže tam bolo zločinov viac... 😢 Či sú príbehy hodnoverné a výpovede pravdivé sa už asi nikdy nedozvieme. Jeden z príbehov sa nápadne podobá na príbeh vražednej dvojice z 90. rokov (https://open.spotify.com/episode/6rHcgoy8hgrRNyZCwCJUTf - jedna z častí podcastu Vražedné psyché). Ale, veľa detailov nesedí a ani samotný úvod a koniec 🤷‍♀️

Celkovo už z tejto série vyšlo 9 kníh. Aspoň takýto počet mi vypľul ujo Goodreads. Rozhodne to autorsky nie je asi to najlepšie z tohto žánru a snáď si Jack pri ďalších príbehoch privolal na pomoc zručnejšieho spisovateľa alebo redaktora. Aj keď o tom silne pochybujem, lebo je to ten tvrdohlavý typ a palica, čo si nedá poradiť, lebo všetko robí najlepšie. Napriek tomu som však celkom milo prekvapená, lebo kniha pre mňa splnila svoj účel a rada si prečítam aj pokračovanie/pokračovania.