Pri sérii Čierny ľad od Yrsy boli s každou časťou moje hodnotenia ako na hojdačke. Druhá časť na mňa zapôsobila najmenej, čo bola veľká škoda, lebo prvá bola naopak skvelá. Na tejto sérii ma asi najviac bavilo budovanie atmosféry a aj lokácia. Ponurý a chladný Island som si za ten krátky čas obľúbila a dobré dojmy vo mne zanechala aj dvojica vyšetrovateľov Karó a Týr a súdna lekárka Idunn. Bol pre mňa záver série dostatočnou satisfakciou alebo mu opäť niečo chýbalo?
Úprimne povedané začiatok ma vydesil. Nie kvôli zločinu ani kvôli sklamaniu, ale čisto vďaka mojim osobným preferenciám. V krimi totiž tématiku únosov a zmiznutí priam neznášam a v 99 % prípadov ma táto linka príbehu vždy nudí. Postrádam tam totiž nejakú dynamiku... Pri Nehľadaj ma som sa práve tohto veľmi obávala, lebo veď... už sa poznám. Napriek tomu ma však i na moje prekvapenie prvá tretina príbehu bavila asi najviac.
Navonok nevinná prespávačka v záhradnom domčeku neostane bez následkov. Počas Noci kultúry otrasie predmestím zločin, ktorý si obyvatelia a ani rodičia mladej Kríe nevedia vysvetliť - Kría bez stopy zmizne. Ani po rokoch sa polícií nedarí toto zmiznutie vyriešiť... Po dlhých deviatich rokoch neistoty, smútku a beznádeje sa manželia Gudmar a Begga aj s ich synom Hrafnom rozhodnú presťahovať. Svoj byt prenajmú čerstvo rozvedenej Gréte a jej dvom deťom. Gréta spočiatku netuší, v akom byte vlastne býva. Séria záhadných stôp a rozhovory s divnými ženskými s blízkeho okolia ju však prinúti zamyslieť sa nad tým, čo sa vlastne tej osudnej noci pred deviatimi rokmi stalo. Na povrch vyplávajú nové stopy, skutočnosti a zistenia a tie neostanú bez následkov...
Yrse sa znova podarilo veľmi zaujímavo vyskladať os príbehu. Aj keď tématika zmiznutí nie je moje kriminálkové numero uno, tak musím povedať, že zápletka nebola vôbec na zahodenie. Samozrejme, že sa našlo zopár miest a vecí, ktoré mi až tak nerezali - napríklad "situácia" okolo Beggy, naťahovačky okolo majiteľa kufra alebo záver, ktorý bol na moje pomery až príliš hrrr. Autorka však má svoj špecifický rukopis a tým nie je vedro plné krvi ako to býva u väčšiny škandinávskych krimi autorov. Yrsa skôr stavia svoje príbehy na postupnosti, atmosfére a aj keď s čitateľom hrá svoju hru na mačku a myš, tak ho neunudí.
Celé 4 časti som čakala hlavne na rozuzlenie osobného príbehu a tragédie Týra. Trošku ma zamrzel rýchly koniec - keďže čitateľ na to čakal niekoľko častí, tak tejto rovine mohla autorka venovať troška viac času. Záver vyšetrovania starého zločinu však hodnotím ako zaujímavý, bolo mi z neho ťažko a ľudsky ma zamrzeli aj slová a verdikty na posledných stranách. Myslím, že aj "situáciu" okolo Karolíny a jej pôvodu nám nemusela autorka toľkokrát pripomínať, lebo to už pôsobilo umelo a nútene. Som teda takpovediac jemne na vážkach - lebo to v mojom prípade bolo tak 50 na 50. Na jednej strane ma teší, že autorka zbytočne nenaťahovala tento príbeh do nekonečnej 20 dielnej série, no na strane druhej tejto sérii dochádzal dych už v tretej časti. Potenciál to rozhodne malo, no pri osobnej linke ho Yrsa podľa mňa tak trochu lajdácky hodila do koša. Štvordielna séria si určite zaslúžila vyšperkovanejšie finále.
Za mňa je to teda nerozhodne. Viac ma bavilo vyšetrovanie starého zločinu, aj keď zopár vecí len zbytočne naťahovalo dej. Pri osobnej linke ma však zamrzelo príliš chvatné uzavretie na samom konci knihy. Pôsobilo to na mňa tak, že autorka možno chcela príbeh ukončiť už skôr, no zjavne to schválne natiahla... Možno jej krivdím, no nemôžem si pomôcť.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada. Yrsa skôr stavia svoje príbehy na postupnosti, atmosfére a aj keď s čitateľom hrá svoju hru na mačku a myš, tak ho neunudí.
Celé 4 časti som čakala hlavne na rozuzlenie osobného príbehu a tragédie Týra. Trošku ma zamrzel rýchly koniec - keďže čitateľ na to čakal niekoľko častí, tak tejto rovine mohla autorka venovať troška viac času. Záver vyšetrovania starého zločinu však hodnotím ako zaujímavý, bolo mi z neho ťažko a ľudsky ma zamrzeli aj slová a verdikty na posledných stranách. Myslím, že aj "situáciu" okolo Karolíny a jej pôvodu nám nemusela autorka toľkokrát pripomínať, lebo to už pôsobilo umelo a nútene. Som teda takpovediac jemne na vážkach - lebo to v mojom prípade bolo tak 50 na 50. Na jednej strane ma teší, že autorka zbytočne nenaťahovala tento príbeh do nekonečnej 20 dielnej série, no na strane druhej tejto sérii dochádzal dych už v tretej časti. Potenciál to rozhodne malo, no pri osobnej linke ho Yrsa podľa mňa tak trochu lajdácky hodila do koša. Štvordielna séria si určite zaslúžila vyšperkovanejšie finále.
Za mňa je to teda nerozhodne. Viac ma bavilo vyšetrovanie starého zločinu, aj keď zopár vecí len zbytočne naťahovalo dej. Pri osobnej linke ma však zamrzelo príliš chvatné uzavretie na samom konci knihy. Pôsobilo to na mňa tak, že autorka možno chcela príbeh ukončiť už skôr, no zjavne to schválne natiahla... Možno jej krivdím, no nemôžem si pomôcť.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)