Ach Fitzek, Fitzek. Náš vzťah je turbulentný a poznačili ho už viaceré veľmi hraničné momenty, pri ktorých som knihu zabuchla, buľvy sa mi otáčali ako vrtuľa na ventilátore alebo som sa chytala za šerdečko a pila čaj z hlohu. Po Dievčati z kalendára som necítila úplnú satisfakciu, lebo koniec bol proste "poplašený"... Ale! Napriek tomu som siahla po poslednom slovenskom preklade jeho knihy. Das Kind - u nás Nebudeš si pamätať.
Názov znie ako môj životný údel, lebo zabudnúť si nákupný zoznam je moja špecialita a rovnako aj zabúdať na mená hlavných postáv zo série alebo na mená hneď po predstavení sa. Vzťah s tvorbou Sebastiana Fitzeka sa v mojom prípade dá označiť ako festival druhých šancí. Pri Nebudeš si pamätať však išlo o jeho staršiu knihu a tie mi štatisticky sedeli viac ako tie nové, ktoré už značne komplikuje a prekombinuje... Táto kniha má dokonca aj svoju filmovú verziu, kde v obsadení nájdete celkom zvučné mená. Myslím, že to staré a nie veľmi prešpekulované išlo Fitzekovi lepšie a preto som knihe dala šancu.
Obhajca Robert Stern sa chtiac-nechtiac stane súčasťou veľmi komplikovaného prípadu. Má 5 dní na to, aby našiel páchateľa a prišiel na kĺb záhade, ktorá má určite racionálne vyšetrenie - alebo nie? Jeho bývalá priateľka, ošetrovateľka Catrina k nemu privedie iba 10 ročného chlapca Simona, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou. Má nádor na mozgu a každý deň môže byť jeho posledným. Simon tvrdí, že v minulom živote bol sériový vrah. Aj keď to spočiatku vyzerá, že ide o nemiestny žart alebo je na vine choroba, tak Simon skutočne dovedie Sterna k pozostatkom a dokonca pozná aj príčinu smrti. Je za touto záhadou niečo ezoterické, niečo medzi nebom a zemou? Alebo má aj tento komplikovaný prípad racionálny základ?
Tento príbeh mal svoju dynamiku, aj keď úvod bol možno trošku ležérnejší. Zo začiatku som mierne bojovala s menami postáv a môj mozog podal definitívnu výpoveď pri vypočúvaní na policajnej stanici, kde som už z tých nemeckých mien varila guláš, ktorý som zajedala s tiramisu a francúzskymi zemiakmi. Preháňam, lebo tých mien tam zas nebolo tak veľa, len moja kapacita bola v čase čítania veľmi chabá a hlásila plný stav. Nevadí, lebo príbeh v globále ma dosť zaujal a bavil ma. Neprekážal mi ani jemne ezoterický nádych príbehu. Fitzek aj tu použil svoju obľúbenú kombinatoriku a spojil nielen viacero žánrov, ale nalákal aj na viac vrstiev príbehu i viac krimi prípadov. Tu ma až mrazilo pri pomyslení, že sa to deje denne, len o tom mnohokrát ani nevieme. Vyšetrovanie malo veľmi zaujímavé smerovanie, nechýbali psychologické vsuvky a tentokrát mi koniec príbehu nespôsobil tik v oku.
V tomto prípade sa Sebastian vyhol lietajúcemu riadu a aj bombe s panvicou. Celkovo by som to zhodnotila asi tak, že mi zrejme viac pasujú jeho staršie diela a nie tie novšie, ktoré sú na môj vkus občas akoby uvarené z vody. Ak máte radi kombináciu psychotrileru, krimi a nebojíte sa poplávať si aj v mierne ezoterických vodách, tak toto bude skvelá voľba. Plusom sú aj tradičné krátke kapitoly, ktoré skvele napumpujú dynamiku deja. Nechýbala ani tá typická nemecká odvaha a chladný nadhľad pri odprezentovaní ťažších tém - hlavne krimi prípadov, ktorým sa mnohí autori radšej strategicky vyhnú.
P.S. Tušíte kým ste boli v minulom živote? Ja podľa všetkého liečiteľka (a.k.a. bosorečka) žijúca v čase stredoveku blízko nejakého hradu alebo kláštora. Vraj preto mi tak sedí atmosféra hmly, chladu, bylinky a chladné múry vo mne vyvolávajú asociácie a preto milujem pokoj cintorínov ❤👀😅
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)