Ďalšia nádhernosť od Abrahama Verghese. Rez do živého

Abraham Verghese je už druhý rok autorom, s ktorým strieľam šampus na konci roka a pripíjam si s ním na ten nový. Aj Zmluvu s vodou som čítala na prelome rokov a tak som si túto už asi malú tradíciu aj tentokrát zopakovala s Rezom do živého. Exotickú Indiu - krajinu mnohých paradoxov vystriedala drsná africká Etiópia. 

Kniha Rez do živého už v slovenskom preklade vyšla. Ešte v roku 2011 v Ikare. Akési znovuzrodenie autora a zároveň aj jeho popularizáciu však priniesla až jeho u nás druhá vydaná kniha Zmluva s vodou, ktorá si vyslúžila veľmi vysoké hodnotenia od čitateľov. Autora totiž zdobí a výrazne odlišuje jeho znamenitý štýl - veľmi citlivý, osobitý, intímny, nežný, ale zároveň aj drsný. Šperkuje, nebojí sa popisov, hlbších emócií a nebojí sa pomenovať aj tie škaredšie veci či odprezentovať bolestivejšie emócie a neduhy či myšlienky, ktoré by mali ostať nevyslovené. Lahodiace sú aj jeho vtipné vsuvky a poznatky z oblasti medicíny. Navyše sa na hlavných hrdinov svojho príbehu pozerá vždy komplexne - nepopíše vám len istý úsek ich života, ale pekne krásne vás prevedie ich životom od pôrodu až po smrť. Je to ako kronika, denník alebo memoár. A práve tento jeho "rukopis" mi veľmi imponuje, lebo z neho cítim súzvuk. 

Nemocnica Missing v Etiópii, druhá polovica 20. storočia. Práve tu sa odohráva veľká časť hutného, viacvrstvového príbehu, ktorého hlavnými hrdinami sú dvojičky Marion a Šiva. Už prvé sekundy ich života sú poznačené stratou. Pri komplikovanom pôrode príde o život ich matka - indická mníška, sestra Mária Jozef a ich otec, britský chirurg Thomas Stone utečie. Ich adoptívnymi rodičmi sa stanú kolegovia ich rodičov - lekárka Hemma a doktor Gosh. Už od malička ich nadchne medicína. Tú majú prakticky v krvi, no zároveň berú túto skutočnosť ako svoje životné poslanie. Ich príbeh sa odohráva na pozadí spoločenských a politických zmien v Etiópií, ktoré poznamenajú aj životné smerovanie dvoch bratov. 

Verghese dodal príbehu výraznu nadstavbu a význam aj skrz jeho dokonalý rozprávačský talent. Príbeh je hutný, plný citu, melanchólie a sentimentu, drámy, ale aj ľahkosti a vtipu. Svoje rozprávanie orámoval aj reáliami - zameral sa na Etiópiu ako krajinu, jej politiku, triedne rozdiely, kultúru i spoločenský vývoj. Čitateľ nedostane len útržky zo života hlavných hrdinov, ale kopcovitú dávku emócií. Narozdiel od väčšiny súčasných spoločenských románov hrdinov nemácha v zmesi generačných tráum a ťažkých životných údelov a nevyhovára sa na ne, ale vysvetľuje, precíti a nechá svojich hrdinov robiť chyby, neromantizuje a zároveň necháva príbeh plynúť akosi prirodzene a uveriteľne. Úvod príbehu je pomalší, nenaliehavý, ale zato osudový, lebo je práve tým veľkým písmenom na začiatku príbehu Mariona a Šivu. Ich detstvo je tiež pomalšie plynúce, ukazuje na silné puto medzi bratmi, no zároveň aj jemne poukazuje na rozdiely a isté protiklady u súrodencov. Zatiaľ čo Marion je skôr prístavom pokoja, je citlivejší, "zásadovejší" a viac ho strhnú city, tak Šiva je skôr ľahkovážnejší, vedený pudmi, racionálnejší a nepozerá veľmi na dôsledky svojich činov. Tieto rozdiely sa začnú ešte viac ukazovať a prehlbovať hlavne v časoch dospievania. Táto časť príbehu je ako húsenková dráha - objavujú svoju sexualitu a z chlapcov sa stávajú muži. Ich dospievanie poznačí zrada a najmä osudová láska. A práve tá bude spúšťačom veľkých zmien. Melancholickú drámu prinesie emočne najťažšia časť príbehu - samotný záver. Ten odzrkadľuje Vergheseho dokonalé umenie pracovať nielen so slovom ako takým, ale aj s nadstavbou, ktorú slovám dodá práve jeho autorský um a cit. 

Aj napriek tomu, že som si k jednej konkrétnej postave v tejto knihe nedokázala vybudovať vzťah, tak mi jej pôsobenie nevadilo. Akonáhle sa objavila na scéne, tak bolo jasné, že s ňou prichádza zlom. Genet nebola symbolom dokonalosti. Určite vytočí nejedného čitateľa svojimi činmi, no práve tento element je tým, čo ešte viac poukáže na protiklady. Aj samotný pôrod a to, že dvojičky Marion a Šiva boli prv siamskými dvojčatami, ktoré boli oddelené násilne tak trochu nevedomky naznačuje, že rozdiely tu sú a budú. A autor túto symboliku dokonale využil.

Verghese je stávka na istotu ak hľadáte viacvrstvový a emočne nabitý príbeh, ktorý má hĺbku a kde popisnosť nie je otravná, ale žiadúca. Toto naozaj nie je čítanie pre každého. Asi si vás musí nájsť v tej správnej životnej etape alebo až po tom, čo vo vás isté veci a udalosti "doznejú a dozrejú". 10 rokov dozadu by som možno ani ja tento príbeh až tak neocenila, no teraz mi prišiel vhod. Príbeh si odporúčam dávkovať a nesiliť to, ak sa od neho potrebujete načas odpútať. Vychutnáte si ho ešte viac a bude mať šancu vo vás "uležať". Krásne čítanie. Teším sa, keď si Rez i Zmluvu raz znova prečítam. 

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran.