Hrdinstvo v gréckych bájach bolo obyčajne pripisované hlavne mužom. Ten zabil príšeru, ten preľstil boha, tento bojoval vo vojne a tento zažil úžasné dobrodružstvo na cestách... Svet žien bol v úzadí a ženská stránka veci bola častokrát ignorovaná alebo príliš tichá. V posledných rokoch sa však skrz literatúru tieto mýty "búrajú" a čoraz viac autoriek stavia na inú kartu - nevyzdvihujú hrdinstvo merané veľkosťou svalov a olympijskou disciplínou porovnávania si pipíkov, ale napríklad ženským umom, charizmou alebo citom. Jennifer Saint sa tento krok osvedčil a tak po Ariadne, Elektre a Atalante vyrozpráva aj príbeh Héry. Samozrejme, opäť po svojom.
Aj keď je Héra kráľovnou bohov, tak v mýtoch sa častokrát objavuje len okrajovo. Ako manželka Dia a tá, ktorá musí tolerovať jeho úlety. V dnešnom svete by bola pravdepodobne veľmi oceňovaným 20-torákom s kolesom šťastia pohlavných chorôb a expertom na odstraňovanie škvŕn od rúžu na golieri. O to úsmevnejšie preto znie, že Héra bola práve bohyňou manželstva, aj keď jej božský manžel zjavne tento inštitút a status manžela nebral tak vážne. Saintova poukazuje aj na tento "nešvár", no vyzdvihla čosi iné - jej bojovného ducha, ženskosť, no aj ľstivosť a pomstychtivosť.
Po krutej vláde a porážke Titanov dôjde k razantným zmenám vo fungovaní sveta. Moc si medzi sebou rozdelia potomkovia titana Krona a Reie. Hlavné slovo má však Zeus. Keď príde k prerozdeleniu vlády, tak Zeus neváha a uchmatne si najväčší kus - nebesá. Poseidón sa musí "uskromniť" s moriami a oceánmi a Hádes s tmavým a pochmúrnym podsvetím (this is my sen, žiadni otravní ľudia 😂). Čo však ženské zoskupenie? Tým klapnú zúbky naprázdno. Sebavedomá Héra sa však len tak neuspokojí s omrvinkami dokým si muži rozdelia celý koláč. Aj ona túži po moci a uznaní a rozhodne sa nehodlá zmieriť s rolou manželky, ktorá žije v tieni vládcu bohov a ktorá musí prižmúriť oči nad jeho početnými avantúrami. A tak začne snovať plán... Plán ako prevziať moc. V tomto boji sa nehodlá spoľahnúť len na svoju trpezlivosť, lesť a bojovného ducha. Dúfa, že jej potomstvo ju nenechá v štichu.
Saintová prináša zaujímavý pohľad na častokrát prehliadanú a v popisoch obmedzenú len ako na žiarlivú a pomstychtivú bohyňu, ktorej na čele svieti nálepka "Diova manželka". Tak ako aj v predošlých dielach, tak aj tu sa pozerá na Héru prísnym očkom, do detailu, neobmedzuje sa na to, čo sa traduje, ale aj niečo pridáva. Tým prínosom je práve vnútorný boj Héry s nechcenou úlohou manželky vládcu a priamy boj o jej podiel na moci. Saintová zachováva aj božské hrátky so smrteľníkmi, túžbu bohov po uctievaní, ale aj ich obrat. Čas, kedy ich už moc tak trochu začne nudiť a kedy sa túžia "spojiť" so svetom smrteľníkov a nájsť si svoje miesto na zemi, lebo vláda nad svetom im už až tak nechutí. V príbehu nechýbajú ako hlavní protagonisti potomkovia Héry a ich častokrát kruté osudy. Štýl autorky sa jemne posunul - naďalej ostáva verná popisnosti, ale v zdravej miere. Jazyk pôsobí spevavo, lyricky a vyšperkovane. Príbehovo mi síce najviac sedela Atalanta, ale Héra ma rozhodne nesklamala.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)