Strážkyňa príbehov. Kúzelný príbeh z ríše víl

Príbehy o vílach a dávne legendy o čarovných bytostiach sú mojou šálkou kávy. Aj keď nepatrím k nadšencom fantasy svetov, tak svet víl, čarov, tajomstiev uprostred lesov a vrchov je niečím, do čoho sa bez reptania rada ponorím. Asi niet divu, že Strážkyňa príbehov bola pre mňa jasnou voľbou.

Autorkina predošlá u nás preložená kniha nemala u čitateľov až taký úspech. Mne sa naopak celkom páčila, lebo som v jej písaní videla potenciál. Mala som síce mierne pindy k dejovej linke v súčasnosti, no svet kníh a mágia a tajomstvo vo svete kníh ma nakoniec celkom pohltili. Pri Strážkyni príbehov stavila Evie Woods na podobný koncept avšak s jemným vytuningovaním - príbehu dodala viac magického poprašku a čaro keltskej prírody a legiend. 

V bohom zabudnutej západoírskej dedinke si obyvatelia žijú svojim životom, úzko spätí s prírodou a miestnym folklórom. Záhadou však ostáva Panstvo Thornwood a povera, ktorá sa naň viaže. Táto povera takpovediac uväznila dedičov slávneho sídla - dvojčatá Hawleyovie v spleti klebiet, uhýbajúcich pohľadov a opatrnosti zo strany miestnych. Prirodzený rytmus vidieka naruší príchod šarmantného Američana Harolda, ktorý skúma a zbiera staré keltské legendy. Jazykovú bariéru však len tak ľahko prekonať nedokáže a tak mu na pomoc prichádza dcéra miestneho farmára Anna Butlerová, hlavná hrdinka historickej časti tohto príbehu. 

V súčasnej linke sa Sarah Harperová zamotá do beznádeje a depresie. Nevyšlo jej manželstvo a tak začína odznova. Náhoda, ale aj vyššia hladina alkoholu v krvi ju zavedie z kozmopolitného New Yorku do bájneho Írska. V žilách jej síce koluje írska krv, no prečo ju osud priviedol práve sem? A čo s tým má Vílí strom, ktorý je čoby kameňom dohodil od miesta, kde pristálo jej lietadlo? Ubytovaná v útulnej, starej chalúpke možno nájde samú seba a v záhadnom denníku možno aj niečo viac... 

Ako to už pri takejto koncepcii príbehu býva, tak aj v tomto prípade jedna dejová linka mala navrch. A znova to bola dejová linka v minulosti. Nemôžem povedať, žeby mi tá súčasná extrémne vadila, no hlavná hrdinka mi neprirástla k srdcu a nenašla som si k nej cestu. Nakoľko však v príbehu hrala významnú rolu vďaka objaveniu Anninho denníka, tak som si príbeh napriek niekoľkým prevráteniam očí užila. Páčila sa mi predovšetkým tá magická atmosféra a zároveň aj jemne strašidelná, dá sa povedať. Možno aj práve vďaka chladnejšiemu koncu leta, kedy som túto knihu čítala sa mi príbeh vryl pod kožu a užívala som si ho aj napriek tomu, že som koncom augusta ležala pod perinou s čajom v ruke pri zvuku bubnujúceho dažďa. Brala som to ako predprípravu na (knižnú) jeseň alebo jej demoverziu 😆 Príbehom sa tiahnu naivné, no miestami i dramatické a tiež opatrné romantické vsuvky, ktoré neurazia ani nenadchnú, no zároveň aspoň neodkláňajú pozornosť od hlavnej osi deja.  

Ak máte radi príbehy o vílach, magický realizmus, legendami opradené miesta a rozprávanie príbehov, pri ktorých vám behá mráz po chrbte, tak táto kniha ponúka práve tento mixík. Zdôrazňuje spojitosť človeka s prírodou a tiež to, akú dôležitú rolu v živote človeka a pri jeho vývoji zohrávali povery, mystika a prírodné javy. Pri autorkinom písaní je badateľný aj posun pri tvorbe a cítiť z neho lásku k záhadám a folklóru. Veľmi príjemné čítanie so zaujímavým koncom. 

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 👻

P.S. na fotke je Ferko, ktorý už žiaľ nie je medzi nami 🥲 asi mesiac po tom, čo mi pózoval ho zrazilo auto 🥺❤️‍🩹🌈