Kurátor. Tretia časť série od obľúbeného autora krimi M. W. Cravena

Sériu od M. W. Cravena s vyšetrovateľom Washingtonom Poeom a analytičkou Tilly Bradshawovou som si za ten krátky čas veľmi obľúbila. Prvé dve časti mi sadli ako prdel na šerblík, no aj napriek tomu som tretiu časť série sušila na polici pomerne dlhý čas. Všetko však zmenil knihovrátok a doplnenie ďalších častí a aj nákup aktuálne poslednej preloženej - Kresla milosti. Preto som si povedala, že Kurátor už nemôže sedieť v kúte, kurnik šopa 😁

Obyčajne sa spolu s návratom k sérii u mňa neprebudia len očakávania, ale aj môj knižný Alzheimer. V tomto prípade som však prekvapivo celkom rýchlo nabehla do starých koľají. V predošlých dvoch častiach som si veľmi obľúbila hlavne Tilly. Nedostatok sociálnych zručností dokonale nahrádzal jej megamozog a genialita. Predpokladám, že z matkinej maternice už vyliezla s notebookom a IT schopnosti mala už vtedy v malíčku. Jej veľmi pekný vzťah so skúseným vyšetrovateľom Poeom (sorry, neviem to skloňovať a nechcem z neho urobiť poo - h*vno 😂💩) nefungoval len v tej kolegiálnej podobe, ale aj osobnej, priateľskej. 

Čo ma však jemne sklamalo bol samotný námet. Hoci to vyzeralo veľmi nádejne, tak čítanie som si až tak neužila a pristihla som sa pri tom, že knihu veľmi rada odkladám resp., že pozerám koľko strán mi ostáva do konca. Akonáhle sa objavilo FBI, bitcoiny, (asi) vojenské a ajťácke terminus technicus a čudná internetová hra, tak som vedela, že toto asi nie je moja šálka kávy. Chýbalo mi aj jemné doťahovanie a ten prirodzený humor a chémia medzi postavami, ktoré boli ozdobou predošlých dvoch častí. V prípade Tilly prichádzali slabé záblesky iba pri neustálom opomínaní dôležitosti ovocia v jedálničku Poa, pri boji so záchrannou vestou a pri pretekajúcich bradavkách ich šéfky, na ktoré vždy upozorňovala.

Sérioví vrahovia sa neštítia ničoho. Nezastavia ich ani Vianoce. Tri miesta činu, tri obete - respektíve ich prsty. Všetky miesta činu spája záhadný hashtag, ktorého význam vyšetrovateľom stále uniká. V prípade sa objaví viacero nejasností - niektoré obete mali v sebe anestetikum, niektoré zas nie. Existuje medzi obeťami prepojenie alebo bol ich výber čisto náhodný? A to nie je všetko - prípad sa stáva ešte desivejším, keď sa doň zapletie FBI. 

Tento príbeh bol ozaj ako na hojdačke. Úvod ma celkom navnadil, potom však prišli prvky, ktoré ma od čítania skôr odrádzali než k nemu priklincovali. Stred knihy sa vliekol a extra ma nezaujal, koniec síce už konečne nabral na intenzite, no bol tak veľmi prekombinovaný a neuveriteľný, že mám nakoniec z celého príbehu zmiešané pocity. Nakoľko ma na polici čakajú ďalšie tri časti série, tak budem v čítaní pokračovať. No obávam sa, či som nemala až príliš vysoké očakávania skrz veľmi vydarenú dvojicu a autorov až pedantný dôraz na detaily. Beriem to však tak, že v sérií sa vždy objaví časť, ktorá čitateľovi nemusí zašmakovať kvôli téme alebo samotnému zločinu či novým postavám. U mňa schytal čierneho Petra práve Kurátor. Uvidím, čo prinesie Zóna smrti, Botanik a Kreslo milosti... 

Za knihu ďakujem Ježiškovi (a.k.a. mojej kolegynke, ktorá mi ju dala pod kriačok minulé Vianoce) 😁👼