Detektívky zo záhradky - pilotná časť novej záhradkárskej krimi série s prvkami jemnej irónie, vtipu, ale aj háklivých tém a dedinského života

Moje knižné mamonárske ja sa snažím krotiť a nenechať ho obalamutiť len na základe obálky. Keď som však uvidela obálku Detektívok zo záhradky, kde v dlhom kvetináči vkusne trčali niečie dlhé čongále, tak som hneď vedela, že som v trubke, že už len opípam kartičku a domov pôjdem s miernou skoliózou vďaka novej knižke v kabelke. Čo čert nechcel - krátko po vydaní som si musela urobiť radosť v Martinuse. Po prvé - bol deň detí a šak ja som dieťa svojich rodičov i keď mám čochvíľa 34. Po druhé - na MDD som trafila zmenu a akurát, keď jej blahorodie Taňko vyšlo z bytu, aby sa presunulo zarábať lóve sa spustil taký armageddon, že som do práce prišla nastajlovaná ako zmoknutá brojlerka milujúca punk s makeupom na pandu. Zaslúžila som si tú knihu? Hej!

Jedna vec je obálka, ale druhá príbeh a tu som mala svedomie v klídku. Keďže čierny humor, sarkazmus a irónia mi nie sú cudzie, tak som sa cítila ako v čitateľskom nebi 😁 Darmo, niekto preferuje lietajúce pierka v duchnách s doprovodom erozelovocu, niekto zas orgazmičí pri pristáti mimozemšťanov a niekto si chilluje pri tom, keď si dráčik spraví z nepriateľa ražniči. Taňko má rado prízemný humor a zločiny. Už úvod knihy a kurzívou písané pikošky zo zvieracej ríše s mierne sexi podtónom ma presvedčili, že s touto knihou si potykáme. Veď storky o slimačom 85cm pinďúrošovi či fekálna gastropohroma nenechali ani viaceré z vás chladnými, vy koťuhy 😆

Přítelkyně. Iskrivý letný psychotriler od Alex Dahl

Som veľkým fanúšikom trilerov a hoci si ich najradšej doprajem vrchovato na jeseň a v zime a v lete volím skôr niečo ľahšie, tak pri knihe od Alex Dahl - Přítelkyně som urobila výnimku. Nebudem tajiť, že za to môže aj obálka, ktorá priam kričí letným dobrodružstvom... Akurát len so zlým koncom 🙃

Priznávam, že som trochu váhala. Nielen kvôli tomu, že v lete viac siaham po oddychovkách, ale aj preto, lebo - čeština a keto kráľovná, really? Keď som si prečítala anotáciu, tak práve to "keto" ma akosi odrádzalo. Vidina vychrtlej primadony, ktorá síce spása viac šalátu ako armáda zajacov, no aj tak sníva o tlačenke a cez svoje dni do seba pučí čokoládu ma dosť odrádzal. Na strane druhej som však šípila, že toto by mohlo byť veľmi dobré. A po zahltení insta nástenky Freidou McFadden by už konečne mohla trošku zamútiť vody aj iná autorka trilerov. Samozrejme, ak si to zaslúži.

Emočný zaberák od Kristin Harmel. Kým sa opäť stretneme.

Tvorba Kristin Harmel pre mňa vôbec nie je neznámou a prečítala som všetky jej knihy, ktoré boli preložené do slovenčiny. Dlhšie som nečítala príbeh, ktorý by sa odohrával vo vojnových časoch. Aj preto bola pre mňa novinka z vydavateľstva Fortuna Libri práve od tejto autorky vojnových románov "povinnou jazdou". 

Aj Harmel má ako autorka svoje poznávacie znamenie a obľúbený prvok. Vo svojich knihách častokrát vytiahne z talóna veľmi zaujímavú a nie známu tému a nedovolí si príbeh len tak odfláknuť. Práve naopak - dodá príbehu hĺbku. Mojou srdcovkou naďalej ostáva Les miznúcich hviezd, ktorý mal taký, poviem to nadnesene, až magický poprašok. Ostatné príbehy mali istý nádych elegancie aj vďaka jeho hlavným protagonistkám či prostrediu (napríklad Paríž). V knihe Kým sa opäť stretneme sa autorka dotkla hneď viacerých tém a nebála sa ani tých emočne náročnejších. Okrem hľadanie pravdy a vlastnej identity, tak príbeh ponúka aj zabudnuté osudy nemeckých vojnových zajatcov v Amerike, generačnú traumu, chybym ktoré nás poznačia na celý život či očistu zvanú odpustenie. 

Ďalšia ľahká letná oddychovka z Nantucketu. Naozaj v hoteli Nantucket straší?

Na bazénové, letné oddychovky som tak trochu snob, lebo v lete si síce doprajem vypnutie, ale klišé neznášam. Áno, tu sa plne ukazuje moja vyberavosť à la paňske dzecko. Ak je príbeh až príliš plochý, tak moje kritické očko neprižmúrim ani na pol žrde. A to ani v tom prípade, ak do seba lejem kýble aperolu alebo ak si šunečky pražím na slniečku, kedy by sa dalo predpokladať, že mám možno trošku viac otupené zmysly. Elin Hilderbrandová však ašpiruje na moju obľúbenú plážovú autorku, ktorej odpustím všetko... Ok, skoro všetko 😁

Sama som prekvapená, že predošlá, v Tatrane vydaná kniha Dokonalý pár mi sadla skoro tak ako riť na namieru vyrábaný zlatý šerblíček. Hotel Nantucket bol závažíčkom v skrytej priehradke na dne môjho kozmetického kufríčka (áno, nosím so sebou nielen pojazdnú lekárničku, ale aj drogériu) a pocestoval si do Talianska. Na rad sa však dostal až ako druhý a dočítala som ho až na Slovensku v čase, keď vonku lialo a keď som dumala či nemám reinkarnovať zimnú bundu a pustiť si koledy 😒 Nakoniec to však považujem za to najlepšie načasovanie.