Keď som dostala ponuku na výber noviniek na zhodnotenie z vydavateľstva Fortuna Libri tak som váhala nad dvoma titulmi. Zaujala ma Krajčírka z Paríža i Žena s modrou hviezdou. Keďže som však mala veľmi málo voľného času, tak som výber nechala na samotné vydavateľstvo. Nakoniec sa však ku mne nedostala jedna kniha z výberu, ale obe. Svoje hodnotenie Krajčírky z Paríža som sem už pridala a tak prišla na rad aj Žena s modrou hviezdou, s ktorou som strávila prvé dni nového roka.
Nie je tajomstvom, že v poslednom čase mám trošku s vojnovkami problém. Nielen kvôli situácií vo svete, ale aj kvôli tomu, že je pomerne ťažké nájsť takú, ktorá by mi neprišla ako marketingový produkt alebo ctrl c & ctrl v - hlavne v prípade fikcie. Preto som pri Žene s modrou hviezdou trochu váhala. Autorka Pam Jenoff je známa svojimi románmi z obdobia druhej svetovej vojny. Mám v knižnici dve jej knihy, no na obe zatiaľ sadá prach. Preto som bola dosiaľ touto autorkou "nepobozkaná" a tak som mohla s čistým štítom okúsiť jej štýl písania.
Z knihy cítiť, že autorke dané obdobie nie je cudzie a že už má svoje skúsenosti s písaním. Má pekný popisný štýl, ktorý však nie je dotieravý až umelý. Opisy prostredia nehrotila, nenaťahovala dej ako žuvačku a aj dejové linky boli umne prepojené. Iba pri postavách mám malú výčitku. Hlavne strata blízkeho bola popísaná dosť povrchne, plocho a pre mňa príliš zvláštne. Chýbal mi tam cit a smútok, ktorý v danom momente človeka opantá... Autorka to až príliš rýchlo sekla a nedala šancu emóciám dostať sa na povrch. Tým pravým a nefalšovaným a ťažkým emóciám... Avšak krásne a čisté puto priateľstva opísala veľmi pekne. Postupné budovanie dôvery i ťažké rany osudu, ktoré postretli obe hlavné protagonistky príbehu - Ellu a Sadie poňala s citom a tak, že vám ich osud nebude ľahostajný.
Príbeh mi v mnohom pripomínal Dievča v zelenom svetri. Dej sa odohrával tiež v kanalizácií pod mestom s tým rozdielom, že namiesto Ľvova sa tento príbeh odohrával v Krakove. Príbeh bol však viac o sile priateľstva než o jednotlivcovi. Autorka sa inšpirovala príbehmi preživších, ktorí sa ukryli v ľvovskej kanalizácií. Keďže som Krakov raz navštívila a veľmi sa mi páčil, tak ma autorka opismi niektorých jeho zákutí znova preniesla do tohto krásneho mesta. Aj keď v tom najhoršom období...
Nechýbala ani romantická linka a emotívny epilóg. Hlavne posledné kapitoly príbehu mi dali z hľadiska ľudského a citového dosť zabrať a priznám sa, že isté pasáže som čítala so slzami v očiach. Vytkla by som však práve veľmi chladné uchopenie straty, ktorú autorka nepopísala možno najuveriteľnejšie. Inak nemám príbehu čo vyčítať. Priateľstvo, ktoré vzniklo na oboch stranách mreží kanalizačného poklopu medzi dvoma na prvý pohľad rozdielnymi mladými ženami z rozličných sociálnych vrstiev bolo veľmi hrejivou pripomienkou toho, že ľudskosť existuje a mementom toho, že základným kameňom priateľstva nie je jeho dĺžka, ale postupné budovanie dôvery a obetavosť. Pre lepšiu predstavu ju ohodnotím aj hviezdičkami: 4/5⭐️.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Fortuna Libri. Vojnové príbehy z ich produkcie ma za posledné roky nesklamali a som veľmi rada, že tomu tak bolo aj v tomto prípade.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)