Grécka mytológia mi učarovala už ako dieťaťu. Milovala som príbehy plné hrdinov, bohov a polobohov, ktoré v sebe mali okrem tajomna i myšlienku a ponaučenie. Kniha Pandora od Susan Stokes Chapman ma navyše zlákala nielen krásnou obálkou, ale najmä zaujímavým konceptom - dej sa totiž odohrával v georgiánskom Anglicku a hlavná hrdinka sa túžila stať uznávanou šperkárkou. No a keď sa k tomu zamiešala aj antická záhada, tak bolo jasné, že neodolám.
Začnem pozitívami. Romantická linka v príbehu bola jemná a tak "ťahavováhavá". Pri zozbieraní informácií a prameňov si autorka zjavne dala záležať a nenechala nič na náhodu, čo sa čitateľ dozvie aj v doslove. Pred napísaním alebo aj počas neho si toho veľa naštudovala o danej dobe, o výrobe šperkov, pašeráctve, falzifikátoch, gréckom umení, o fungovaní spolku starožitníkov a v neposlednom rade aj o gréckej mytológií.
Avšak, táto všehochuť akosi nefungovala. Mala som pocit, že nič nie je dotiahnuté poriadne, lebo tam chcela vtesnať všetko. Ok, trhliny v pár nepodstatných vsuvkách by sa dali odpustiť, no grécka mytológia tu bola naozaj v diétnom množstve a popisy prostredia boli častokrát postavené na tak nepodstatných detailoch a otravných prirovnaniach až na mňa pôsobili umelo. Hoci som v tomto smere (dobové popisy a jazyk) v príbehu narazila aj na viaceré sľubné svetlé chvíľky, to musím uznať. Aj časté trojbodky - neukončené myšlienky text skôr trhali než ho zocelili.
Príbeh žiaľ vďaka úplne slimačiemu tempu a prakticky žiadnej akcii až po koniec druhej časti nemal šťavu a dynamiku. Štýl autorky mi teda vôbec neulahodil a trápila som sa s ním... V tretej časti sa už malo čo to udiať. Aj sa udialo, no opäť to bolo nemastné-neslané a v mnohom buď predvídateľné alebo naopak úplne nelogické. Spomeniem napríklad "fakľu" na konci príbehu - kto čítal, ten pochopí (nechcem spoilovať) alebo akoby šibnutím čarovného prútika zmena v postoji jednej postavy k hlavnej hrdinke. Nekorešpondovalo mi to s dovtedajším správaním. No najmä tá fakľa bola pre mňa taký bizár až mi oči vypukli jak žabe.
Autorka sa snažila príbeh vystavať a vyšperkovať aj na postavách. Premlelo sa tam slušné množstvo postáv naprieč všetkými spoločenskými vrstvami. Romantická linka bola v poriadku - založená na postupnom budovaní dôvery, čo bolo vzhľadom na puch, ktorý sa niesol atmosférou celej knihy ozaj ako taká milá, sladká pozornosť podniku. No aj tu mám kopu ale... Od hlavnej postavy by som očakávala wau efekt. Dora bola častokrát v úzadí a mnohokrát mi pripadala ako zaspatá princezná. Edward mal ambície, no bol ako taká váha. Vývoj Lottie, Corneliusa a vlastne aj Hezekiaha bol miestami trochu škrípajúci, nelogický a nesúrodý.
Záver ma tiež nijak neohúril a je mi to ľúto, no bola som naozaj rada, keď som knihu dočítala. Žiaľ, nič mi nedala. Tešila som sa na zaujímavú historickú fikciu s prvkami mytológie. Veľa chutí však neprinieslo pôžitok, ale zlý výsledok. Aj popisov páchnucich vredov, zakalenej vody z čistenia hnisu či arómy ľudí pracujúcich s 💩 by som prijala menej. Ani nie tak kvôli fuj pocitu, lebo Niklas Natt och Dag ma už vycvičil, skôr kvôli zbytočnej vate. Veľmi ma to mrzí, že som tejto knihe naložila, no neskamarátili sme sa. No i zlá reklama je reklama a aj tu platí - sto ľudí, sto chutí... 2/5⭐️
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada a verím, že moje úprimné slová príjmu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)