Levanduľová záhrada. Dokázala Lucinda Riley prelomiť moju nechuť k romantickým príbehom?

Lucinda Riley patrí medzi zvučné mená hlavne v bookstagramovej komunite. Jej séria Sedem sestier je čitateľsky veľmi obľúbená a zakempovala sa v nejednej domácej knižnici. Až doteraz som bola asi jedna z mála Lucindounepobozkaných. Svoje čitateľské renomé som si napravila prečítaním jednej z prvých kníh, ktoré napísala, no ktorá vyšla v slovenskom preklade až teraz. Ocitla som sa v Levanduľovej záhrade.

Hoci som romantická duša s hlavou v oblakoch a riťou usadenou na koňovi môjho neexistujúceho milého, tak romantické knihy nemusím. Buľvy mi z nich totiž rotujú jak vrtule a cukor vystreľuje až k nebeským bránam. Moje zlomené šerco však občas zaštrajkuje a vyhisákuje si kúsok z červenej knižnice. V prípade Lucindy Riley som bola tak trochu naspeedovaná a mala som vysoké očakávania. Priznávam, že na zadok som nespadla, no na strane druhej som neronila krokodíle slzy plné sklamania.

S románmi, ktoré sú rozdelené na 2 dejové linky odohrávajúce sa v odlišných časových obdobiach sa ozaj roztrhlo vrece. Občas mám pocit, že niekedy je to skôr vecou marketingu, lebo takéto knihy sú hlavne u žien obľúbené a predávané (podobný trend panuje aj pri príbehoch z obdobia 2. svetovej vojny). Ok, človek pri nich vypne, možno kúsok posníva pri predstave ideálneho muža (drahé ženy, skôr nájdeme všetky stratené gumky do vlasov) alebo sa ocitne v inej dobe či si pocestuje do vzdialenejších kútov sveta... V každom prípade, ak vám takýchto kníh prejde rukami viac, tak už vás v nich asi ťažko niečo prekvapí a presýtite sa nimi. Tak tomu bolo aj v mojom prípade. A preto ma príbeh až tak neočaril, iba jemne pohladil. 

Čo sa týka samotného štýlu autorky, tak tu nemám veľmi čo vytknúť. Historická linka odohrávajúca sa v rokoch 1943-44 sa mi páčila o čosi viac. Tá súčasná (cca rok 1999+) bola pre mňa paradoxne zaujímavejšia na začiatku príbehu. Trochu mi neulahodilo "poslanie" hlavnej postavy v historickej linke - mladej a odvážnej Connie. Nechcem však spoilovať, je to len moja osobná výtka, lebo toto prostredie jednoducho príliš neobľubujem v knihách a ani vo filmoch. Emilie - hlavná postava v súčasnosti bola taká nemastná, neslaná. Miestami mi prerovnávalo čakry z jej naivity. No zas, keďže i ja som občas pribrzdená vďaka tomu, že žijem v introvertnej bubline, tak jej to nemôžem mať až tak za zlé, lebo by som šla aj proti sebe 🤌 👀 V knihe sa premelie slušné množstvo postáv. S vizualizáciou som mala menší problém - Lucinda ich totiž extra nepopísala, čo sa výzoru týka. Takže Koleník, Tom Hardy a Serkanko sa nekonali, lebo moja ceruzka v hlave sa pri kreslení postáv popsula. Medzi postavami si vďaka ich slušnému počtu teda určite nájdete svojich favoritov, no naopak aj tie "triesky v zadku" ako ich interne volám. U mňa si zlatú malinu a krčnú elipsu vyslúžili dvaja páni - jeden slizniak a druhý tiež... No aký by to bol príbeh bez zlobra a bez lásky, ktorá si toho preskákala toľko čo tlak pri účte za energie. Emóciami autorka tiež nešetrila - zášť, žiarlivosť, nenávisť, zakázaná láska, túžba, bratská nevraživosť, trpkosť, výčitky... 

V príbehu sa sem tam mihli aj pekné myšlienky a hlavne básne na začiatku každej časti sa mi veľmi páčili. Dodali knihe taký romantický punc aj vzhľadom k tomu, k akej postave sa viazali. Trochu ma zamrzelo, že na jednu postavu sa neskôr zabudlo a tak som sa nedozvedela, čo sa s ňou v skutočnosti stalo. Občas som zaňuchala klišé a smerovanie príbehu bolo tiež viac menej predvídateľné - veštiareň Tretie oko, ako vám pomôžem? Napriek tomu som však neostala romantikou oblepená jak zatúlaný balíček z Aliexpressu. Skôr len tých náhod bolo niekedy zbytočne veľa. 

Hoci môj prvý dotyk s Lucindou Riley nebol taký extatický, tak v konečnom dôsledku jej ešte dám šancu s jej neskoršou tvorbou, pri ktorej verím vychytala muchy. No pre istotu ešte počkám, kým vychladnem. Pri knihe som si napriek mojim frfľaniciam oddýchla. Párkrát mi spríjemnila aj pauzy v práci, hoci môj skoliózou nahlodaný chrbát nedobrovoľne vyhýčkaný Voltarenom sa jej za to asi nepoďakuje 🙃😸 Knihu hodnotím na 3.5/5⭐ P.S. dúfam, že krádež orgovánu nie je v portfóliu NAKA 🙊🙈

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 💜