Intrigy na pozadí vojny. Zrod demokracie v Atenách. Brány do Atén.

Keď sa ma niekto v okolí opýta, čo čítam a v dlhšom časovom horizonte mu na túto otázku odpoviem zakaždým rovnakým titulom, tak to obyčajne zvádza k tomu, že ma daná kniha nudí a že ju čítam len zo zotrvačnosti. V prípade Brán do Atén som potrebovala viac času, avšak nie kvôli tomu, žeby táto kniha bola zlá. Bola totiž skvelá. Rozpitvem to na drobáčiky, nič sa nebojte 🙃

V prvom rade, forma akou bol príbeh napísaný je celkom náročná na čas a pozornosť. Zosype sa na vás fúrik výrazov, v ktorých sa občas budete topiť ako v hustom mede alebo hľadať sever (v úvodnej časti knihy sú síce vysvetlívky, no mne sa napr. hodnosti a oslovenia dosť plietli). Jazyk diela je doslova spevavý a lahodný a nedá mi, aby som neocenila preklad (Lucia Halová), ktorý musel byť ťažkým orieškom. Ak si však na štýl autora zvyknete, tak sa pripravte na kvalitný a sýty čitateľský zážitok. V mojom prípade zohrávala nemalú úlohu aj psychická únava, ktorá mi nedovolila čítať toľko, koľko by som chcela a potrebovala. Preto som si teda s Bránami do Atén užila čitateľsky dlhšie chvíľky.  

Nájsť prienik medzi svetom žien a mužov je občas ako hľadať svätý grál. Pre mňa ako pre ženu bol teda výlet do toho ozaj mužského sveta v starovekom Grécku naozaj osviežujúcim dobrodružstvom. Nielen z hľadiska vojenskej taktiky a stratégie. Keď sa o nás ženách občas hovorí, že sme prefíkané, tak v prípade postáv v tejto knihe ženy schytali debakel. 

Nemajte obavu, tentokrát sa vyhnem divným asociáciám a úchylnostiam, na ktoré ma tento typ hrdinov zvádza 😸 nemôžem za to, že antickí hrdinovia sú takmer stále vykreslení ako vymastení, naolejovaní fešáci ako z továrne na Kena od Mattela s kontúrami najdokonalejších sôch z dielne majstra Michelangela. A tu to seknem, čau Koňo 🙈😂 

Autor na konci knihy objasňuje, čo si domyslel a čo bolo naozaj historicky podložené. S asi najvýraznejšími postavami tohto príbehu sa pekne vyhral. Charizmatický bojovník Xantippos, čestný a uznávaný Aristeides, ambiciózny a prefíkaný Temistokles... A na druhej strane pomstychtivý, neoblomný Xerxes i jeho tak trochu mocenskými maniermi opantaný otec Dareios. Dozvedáme sa nielen o ich bojovnom duchu, zápale pre vec, láske k vlasti, ochote položiť za ňu život. Ale aj o ich osobnom živote. O ich nerestiach, slabostiach, strachoch... No a v neposlednom rade o zrode demokracie v Aténach, hrdosti a často až zaťatosti Sparťanov i márnomyseľnosti Peržanov. Autor teda piplavo a čitateľsky atraktívne rozvinul to, čo vo väčšine prípadov stálo za nejedným vojenským konfliktom v histórií. Pomsta, láska, túžba po moci či posadnutosť prekresľovaním čiarok na mape (fujky, bývalá geografka - ako škaredo a neodborne si to nazvala). 

Najväčším spestrením boli pre mňa zákulisné hry v boji o moc a priazeň ľudu a intrigy. Taká antická telenovela až predvolebná kampaň, avšak pozor - týmto nechcem túto knihu uraziť ani degradovať. Práve naopak. Nemusíte sa báť, že vás autor zahltí detailným popisom bojových pozícií alá Asterix a Obelix alebo opakom Hurvínkovej predstavy o vojne. Našťastie pozornosť zameral na "zákulisie". Užila som si tú márnotratnosť, "ješitnosť", faloš i prospechárstvo a kopcovitú dávku úskokov, lestí a zároveň aj mužskej hrdosti. Priznávam, že práve to a aj popis prostredia a jednotlivých charakterov ma zaujali viac než samotné vojenské manévre, ktoré môjmu flower power srdcu neboli až tak po chuti. Ani tie fekálne popisy "slastí" života námorníkov 😂 Heeej, zas sa na pár riadkov opustím 😝 Mne by žalúdok odletel už po hodine kolísania sa na mori a umrela by som schúlená v hanbe, utopená v slzách a s očami ako angorák s utiahnutou gumičkou kdesi v smradľavom podpalubí v spoločnosti ob💩tých pozostatkov myší po tom, čo by sa moje trávenie vyfarbovalo ako semafór s jednosmerným lístkom na eko pohreb, kde by rolu duchovného prevzal vyhladovaný žralok s nie práve vyberavým jazýčkom. Nie, nezachránili by to ani zástupy rozkošných delfínov či fantasmagorické zvuky úvodnej piesne k Titanicu vyvolané úzkosťou z nekonečnosti oceánu a pominuteľnosti ľudského života (tu si predstavujem tie 3 babizne, ktoré sa bijú o zub, oko a nožnice pri strihaní nite môjho úbohého života). Toť môj antický nekrológ a kilometrová odbočka, bez ktorej by som to nebola ja.

Aj keď ma táto kniha istým spôsobom intelektuálne vymágala a trochu vytrápila, tak jej prečítanie neľutujem. Naozaj som si (s pofidérnym úsmevom geriarického baliča) užila to pozadie a mocenské boje. Keďže v sebe asi nezapriem Eriku zo Smotánky, tak áno, práve tie intrigy a MUŽI, ktorí vás oslnia charakterovými črtami, ktoré by ste dnes nenašli už asi ani v múzeu ľudskej dokonalosti si ukradli moje pochabé, vyberavé a často PMSkové čitateľské srdce. Bránam do Atén dávam 4.5/5⭐.

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 💛