20. mája 2021

Príbeh inšpirovaný životom Geertruidy Wijsmuller. Posledný vlak do Londýna

Kniha Posledný vlak do Londýna vyšla u našich západných susedov o trošku skôr ako u nás. Dlhšie som ju mala na zozname knižných prianí. No keď som ju nakoniec zbadala v edičnom pláne Ikaru, tak som sa rozhodla počkať si na slovenský preklad. 

O transportoch detí krátko pred vojnou som toho nevedela veľa. Ak mám byť úprimná, tak skoro nič. Preto mi meno Geertruida Wijsmullerová nebolo známe i keď patrí k tým, ktorí boli ocenení titulom Spravodliví medzi národmi. Teta Truus - ako ju familiárne volali bola holandská odbojárka a zástupkyňa výboru pre pomoc Židom, ktorá krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny stihla pred neľahkým osudom uchrániť dovedna viac ako 10 000 detí. Organizovala tzv. Kinderstransporty. Tento príbeh je inšpirovaný práve jej úsilím o záchranu tisícok detí pred hrôzami vojny a prenasledovaním nacistami. 

Už na začiatku autorka upozorňuje, že príbeh je skutočnými udalosťami inšpirovaný. T.z., že niektoré state dofarbila. Príbeh má 3 dejové linky. Hrdinkou tej prvej je spomínaná teta Truus a jej snaha záchraniť čo najviac nevinných detí hlavne židovského pôvodu. Zároveň sa dozvedáme aj o jej neľahkom osude a ranách, ktoré jej život uštedril v osobnom živote. Zachránila tisíce životov, no napriek tomu vlastné deti mať nemohla. Jej manžel Joop bol vykreslený ako veľmi obetavý a milujúci manžel, ktorý bol pre lásku k svojej manželke odhodlaný urobiť čokoľvek a plne ju podporoval v jej boji. 

Hrdinami druhej dejovej linky sú mladík Stephan Neuman - syn presláveného výrobcu čokolády v Rakúsku. Stephan sa túži stať spisovateľom a významným autorom divadelných hier. Jeho malý braček Walter bol naozaj krásnym oživením príbehu a dodal mu pravú detskú nevinnosť. Stephan zažíva prvú lásku k matematickému géniovi Žofie-Helene. Ani s ňou sa život nemaznal. V mladom veku prišla o otca a jej matka leží v zuboch prichádzajúcej hrozbe - nacistom. Je totiž nezávislou novinárkou, ktorá im stúpa na otlak. Život týchto mladých ľudí spočiatku prebieha v akejsi romantickej a ostýchavej bublinke. Tá však spľasne po tom, čo dôjde k anšlusu Rakúska. Stephan má totiž židovský pôvod. 

Tretia dejová linka bola tvorená postupným "vývojom" Adolfa Eichmanna. Ten bol - ako je už známe hlavným strojcom vyvražďovania v koncentračných táboroch. Táto dejová linka bola ozaj len okrajová, nemala v príbehu až toľko priestoru a ak mám byť úprimná, ani by mi v príbehu nechýbala. S ubúdajúcimi strákami príbehu sa ponaly začnú tieto 3 dejové linky navzájom spájať... 

Kapitolky sa striedali a boli pomerne krátke. Tu narážam na prvú vec, pri ktorej sama neviem či bola fajn alebo na škodu veci. Na jednej strane sa príbeh čítal svižne a dej plynul. No na strane druhej boli niekedy v príbehu hluché miesta a diery, pretože niektoré časti nemali veľa priestoru a nešli úplne do hĺbky. Nebolo by možno zlé zoškrtať niektoré zbytočné kapitoly a radšej venovať viac priestoru kapitolám, ktoré si zaslúžili rozvinúť. Trošku mi chýbal aj celistvejší záver a taká tá povestná ozajstná bodka pre pokoj mojej duše...

Tento príbeh sa mi napriek pár chybičkám krásy a mojim osobným výtkam páčil. Rada totiž čítam o ľuďoch, ktorí v sebe dokázali potlačiť strach a neváhali častokrát obetovať seba i svoju slobodu za iných. Ktorí sa nenechali zložiť a zastrašiť a ukázali to, čo nás má odlišovať od iných živých bytostí. Ľudskosť a hodnotu života. Každého jedného, bez ohľadu na rasu, vierovyznanie či národnosť... Som rada, že sa ku mne dostal tak silný príbeh o tak odvážnej žene, akou pani Wijsmullerová určite bola. Vďakabohu za takých ľudí... Pri nich nestrácam nádej, že to s nami ešte nie je až také zlé. Mám však ťažké srdce túto knihu ohodnotiť. Sila tohto príbehu bola totiž pre mňa hodnotnejšia než zopár nedostatkov, ktoré som "vytkla" vyššie. Preto upúšťam od hviezdičiek. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)