Biela ruža, čierny les. Aj keď stratíš všetko, tak nikdy nestrácaj nádej a ľudskosť.

Knihu Nájdi Rebeccu od Eoina Dempseyho mám v mojej knižnici už dlhšiu dobu. Trochu som ju však obchádzala kvôli českému prekladu. Jeho prvá knižka z tejto nazvem to série "Láska proti ríši" s názvom Biela ruža, čierny les vyšla v češtine už dávnejšie. A konečne sme sa dočkali aj slovenskej verzie. 

Na prvý pohľad je to útla kniha. S krásnym prebalom. Jednoduchým, možno v trochu pochmúrnych tónoch, ale vkusným. Obsah je však dôležitejší. Po knihe Cilkina cesta, ktorá sa mi až tak nepáčila som si potrebovala "napraviť chuť" a tak voľba padla na knihu Biela ruža, čierny les. Verila som, že práve ona by mi mohla priniesť to, čo som v predošlej knihe nenachádzala.

Nie som veľmi milovníkom fikcie z obdobia druhej svetovej vojny. Dôvod je myslím celkom jasný. Nálepku holokaustu totiž v poslednej dobe autori zneužívajú a miestami až zneucťujú s vidinou zisku. Či iba ja mám tento pocit? Trochu som váhala, keď sa mi táto kniha dostala do rúk. Príbeh je však inšpirovaný skutočnými udalosťami a to vo mne zapálilo iskričku nádeje. Mám totiž rada autenticitu a zneužitie histórie s vyplnením romantickou vatou mi nie je veľmi po vôli. 

Príbeh Franky Gerberovej je smutný a poznačený viacerými tragédiami. Autor sa snažil prostredníctvom jej utrpenia a žiaľu poukázať na dôsledky vojny. Na to, že Nemci neboli len zlí, ale že aj oni trpeli. Nie každý bol nacista a nie každý veril v lepšie zajtrajšky na čele s Hitlerom. Franke vzala vojna viacerých blízkych. Jej smútok a apatia vyvrcholili v jeden chladný decembrový večer k rozhodnutiu, že jej život už ďalej nemá zmysel. Jej plány však skrížil zvláštny nález v lese kdesi pánubohu za chrbtom. V čerstvej snehovej pokrývke našla v padáku omotaného zraneného mladého muža v uniforme Luftwaffe. Režim jej zdevastoval život a vzal aj poslednú nádej. Dokázal však zahubiť aj Frankinu ľudskosť a obetavosť?

Werner Graf doslova padol z neba a bol tým, kto Franku presvedčil žiť, lebo nadobudla pocit, že je potrebná a že jej život ešte má zmysel. Spočiatku len vďaka tomu, že túžila poznať pravdu a že ho chcela zachrániť. Jej starý život sa od základov zmení. Tajomný "padlý anjel" nenechá kameň na kameni... Príbeh je popretkávaný spomienkami tohto tajomného muža, Frankinými návratmi do minulosti, ale aj na udalosťami z pohľadu iných postáv v knihe. V tomto prípade mi prelínanie príbehov vôbec neprekážalo, pretože boli do nosnej dejovej linky zasadené nenásilne, v logickom poradí a nie umelo. Romantického klišé tam tiež nebolo v prehnanej miere. Autor ho pridal v znesiteľnej dávke a viac sa zameral na spád, napätie a hĺbku. Príbeh mal síce predvídateľný koniec, autor na ňom mohol viac popracovať, no napriek tomu mi celkom sadol. Asi som potrebovala niečo také. Neznášam totiž otvorené konce alebo závery, ktoré sú tak domotané až nejasné, že z toho ani svätý dindi nevýjde. 

Autor teda načrtol tému dôsledkov vojny na civilné obyvateľstvo. Ako im režim pustošil životy a ako vojna spravila aj zo žien, detí či starých ľudí väzňov vo vlastnom štáte. Ako sa stali štvancami alebo ako v nich zobudila tie najnižšie pudy. Sloboda prejavu bola pošliapaná a akýkoľvek odpor bol nežiadúci a tvrdo potrestaný. Ozaj niekto v tomto videl možnosť na rozkvet národa? 

Jediná vec, ktorá ma počas čítania rušila bolo množstvo preklepov. Nie som síce grammar nazi, lebo sem tak aj ja robím chyby, no hlavne úvodné kapitoly knihy mi miestami spôsobovali tik v oku. Taký môj postreh - knihy sú aj jednou z foriem vzdelávania a mali by okrem iného slúžiť aj ako prostriedok na nabaľovanie slovnej zásoby a zlepšovanie a osvojovanie gramatiky. Tiež nepatria k najlacnejšej položke a tak by bezchybnosť mala byť samozrejmosťou. Neuškodilo by teda, ak by menovite touto knihou precválal jazykový korektor. Respektíve, ak aj knihu prelúskal, tak mohol byť pozornejší. Je mi ľúto, že si túto moju kritiku a výkrik do tmy zlízne práve táto kniha, no my čitatelia si zaslúžime dokonalé knihy... 

Nič to však nemení na tom, že kniha sa mi páčila. Bola pútavá, akčná a vďakabohu autor neskĺzol do príbehu napchatého miliónmi vedľajších postáv (zábudlivci - máme vyhraté) a tonou sladkoromantických klišé vsuviek, z ktorých získate akurát tak nábeh na cukrovku, zostavu kotrmelcov Vášho žalúdka alebo maratón prevracania očami. Veľmi sa mi páčil aj štýl autora, ktorý bol miestami popisný, no nie otravne detailný. Ak máte radi/y príbehy z tohto obdobia rovnako ako ja, tak verím, že sa Vám tiež bude páčiť. Aj rozsah bol viac než prijateľný. Táto knižná jednohubka mi spríjemnila večery po dlhých dňoch v práci a zakaždým som sa tešila kedy ju znova otvorím a začítam sa. Hodnotím ju na celkovo 8/10*.