Dcéra poľných kvetov - druhá časť od Tessy Collins, ktorá nás zavedie na čarovný Island

Kniha o rodinných drámach, tajomstvách a hľadaní koreňov je pre zvedavé staré knižné vydry must have (za ten anglický výraz si dám po prstoch i keď som vzáááácna 😁). Sériu o dcérach kvetov od Tessy Collins mnohí prirovnávajú k tvorbe Lucindy Riley. Táto séria totiž využíva podobný vzorec ako Lucinda pri jej sérii o siedmych sestrách. 

Ďalšia nádhernosť od Abrahama Verghese. Rez do živého

Abraham Verghese je už druhý rok autorom, s ktorým strieľam šampus na konci roka a pripíjam si s ním na ten nový. Aj Zmluvu s vodou som čítala na prelome rokov a tak som si túto už asi malú tradíciu aj tentokrát zopakovala s Rezom do živého. Exotickú Indiu - krajinu mnohých paradoxov vystriedala drsná africká Etiópia. 

Kniha Rez do živého už v slovenskom preklade vyšla. Ešte v roku 2011 v Ikare. Akési znovuzrodenie autora a zároveň aj jeho popularizáciu však priniesla až jeho u nás druhá vydaná kniha Zmluva s vodou, ktorá si vyslúžila veľmi vysoké hodnotenia od čitateľov. Autora totiž zdobí a výrazne odlišuje jeho znamenitý štýl - veľmi citlivý, osobitý, intímny, nežný, ale zároveň aj drsný. Šperkuje, nebojí sa popisov, hlbších emócií a nebojí sa pomenovať aj tie škaredšie veci či odprezentovať bolestivejšie emócie a neduhy či myšlienky, ktoré by mali ostať nevyslovené. Lahodiace sú aj jeho vtipné vsuvky a poznatky z oblasti medicíny. Navyše sa na hlavných hrdinov svojho príbehu pozerá vždy komplexne - nepopíše vám len istý úsek ich života, ale pekne krásne vás prevedie ich životom od pôrodu až po smrť. Je to ako kronika, denník alebo memoár. A práve tento jeho "rukopis" mi veľmi imponuje, lebo z neho cítim súzvuk. 

Jubilejný 10. stret s Frankiem Kozmonom a jeho sériou s Marekim Wolfom. Líška

Som si vedomá, že z tohto omeškania sa len tak ľahko nevylížem a že mi nebude stačiť ani cisterna medu od včelára ako úplatok pre Frankieho. Ale, vuvuzely všetkých zemí spojte sa, za zvukov fanfár som sa konečne dostala k zhodnoteniu jubilejnej 10. časti zvieratkovej krimisérie od Frankieho Kozmona. 

Nebudeš si pamätať. Staršia fitzekovka, ktorá sa dočkala i filmového spracovania

Ach Fitzek, Fitzek. Náš vzťah je turbulentný a poznačili ho už viaceré veľmi hraničné momenty, pri ktorých som knihu zabuchla, buľvy sa mi otáčali ako vrtuľa na ventilátore alebo som sa chytala za šerdečko a pila čaj z hlohu. Po Dievčati z kalendára som necítila úplnú satisfakciu, lebo koniec bol proste "poplašený"... Ale! Napriek tomu som siahla po poslednom slovenskom preklade jeho knihy. Das Kind - u nás Nebudeš si pamätať. 

Carter po jedenástykrát. Napísané krvou.

Po poslednej prečítanej knihe od Chrisa Cartera som nebola úplne spokojná a mala som isté pindy. Aj keď som sa na ďalšiu časť s Lucienom veľmi tešila, tak som dostala veľmi prekombinovaný koniec a aj veľa pasáží v strede, kde mi chýbal taký ten "starý dobrý Carter". Preto som si od série dala krátku pauzu a do 11. časti som sa nepustila hneď po vydaní a dočítaní Lovu na netvora, ale som si strategicky počkala. 

Huckleberry Finn v novom šate. Legendárny príbeh očami otroka Jima. James od Percevala Everetta

Môj pubertálny mozog nemal počas stredoškolských čias kapacity na väčšinu klasických diel. Ich čaro spoznávam až teraz. Asi to tak malo byť, že sa ku mne dostávajú až v čase, keď im už viac rozumiem a keď sú mi už aj dovtedy veľmi vzdialené témy bližšie. Ich opodstatnenosť v rokoch rebélie a mladíckej nerozvážnosti však kvitujem. Častokrát totiž môžu (mladému) človeku pomôcť pri hľadaní seba, nasmerovaní morálneho kompasu alebo mu pomôžu pochopiť závažné spoločenské témy. Jednou z takých kníh je aj klasika od Marka Twaina - Dobrodružstvá Huckleberryho Finna (a ako prvé Dobrodružstvá Toma Sawyera).

Posledná Lucinda s jej Poslednou ľúbostnou piesňou

Nie som práve ultras fanúšik knižných románc. V tejto forme vo mne sladké myšlienky prebudí asi máločo a tak hladina romantiky ostane asi tak na úrovni romantiky lodnej šrubky či záchodovej dosky. Pri romantických filmoch sa však často rozlievam na kolomaž 😆 Obzvlášť pri teenage romantikách som znova to mladé naivné Tančo, ktorému po rozume behali futbalisti a aj pri telenovelách, ktoré boli kedysi rodinná "sešlost". Mám len zopár autorov, ktorým však verím, že zo mňa neurobia zámotok mumifikovaný v mede a cukrovej vate a Lucinda Riley je jednou z nich, lebo je to v pre mňa prijateľnej a uveriteľnej miere. Z jej standalone románc som čítala všetky - okrem Motýlej izby a Dievčaťa na útese. Ostávala mi už len jedna, ktorá bola zároveň aj jej posledná a ktorá na to mrazivo poukazuje aj vo svojom názve hoci v inom význame. Posledná ľúbostná pieseň. 

Do tretice Yrsa a jej séria Čierny ľad. Tretia časť - Nestrať sa v hlbinách.

Pri severských krimi máte zaručené dve veci - chlad (nielen počasíčkový, ale aj emočný) a drsnosť prostredia, hlavných hrdinov i zločinov. Yrsa však v tomto smere svojich (väčšinou) mužských kolegov a autorský "folklór" trošku preľstila, vytuningovala a vybrala sa svojou cestou. Stavila i svoje posledné gače hlavne na atmosféru a príbehovosť a nielen na vyššie spomenuté atribúty pravej severskej drsňačiny.