Zlatý písací stroj - ďalšia milá jednohubka od Carstena Henna.

Milé, rozmerovo menšie knižky od Carstena Henna sú možno nenápadnejšie a neudrú vám hneď do očí. No v týchto drobných knižných pokladoch si niečo svoje nájde asi každý. Mojím favoritom je stále kniha Starec a more príbehov, ktorá je najuniverzálnejším balzamom na dušu. Zlatý písací stroj je určený primárne pre mladšiu vekovú kategóriu, no určite dokáže učarovať aj starším ročníkom. 

Emily Paperová vyrastá u svojich starkých. Jej rodičia sa totiž kvôli práci museli načas presťahovať do Dubaja a najlepším riešením pre Emily a jej vývoj bolo nevytrhávať ju z jej rodného mestečka a od svojich priateľov. Jej spriaznenými dušami sú spolužiačka Charly, sused Frederick a papagáj Wolke. Sú síce skôr taká intelektuálnejšia grázlik banda, no napriek tomu dokážu svojmu okoliu zavariť a o šibalstvá nie je núdza. Emily trávi čas po vyučovaní v knižnici, kde pracuje jej stará mama. Táto čarovná, útulná, maličká mestská knižnica je jej druhým domovom a útočiskom. Sem chodieva rozjímať a doslova sa unášať na vlne svojich obľúbených príbehov - ďaleko od hluku reálneho sveta, usalašená v starom, no pohodlnom ušiaku. Knižnica je navyše úzko spätá so slávnou rodinou Gutenbergovcov a skrýva toho oveľa viac... 

Pomaly plynúci román o sklamaniach, chybách i nových, lepších zajtrajškoch. Kniha začiatkov.

Stalo sa vám už, že ste v knihe natrafili na postavu alebo udalosť v jej živote, ktorá bol ako cez kopirák s tým, čo sa udialo vám? Mne áno a nie raz. Naposledy som také jemné knižné déjà vu zažila pri knihe Tu a teraz. V tom ďalšom, najčerstvejšom prípade to bolo znova pri knižke z Tatranu - Kniha začiatkov od Sally Page.

S autorkou som už mala skúsenosť a nie až tak dávnu. Jej Zberateľka príbehov bola takým nežným pohladením pre dušu a aj jemnou skúškou trpezlivosti. Autorka má totiž hlavne v úvode tendenciu chaosiť a tak je začítanie sa o čosi náročnejšie. Aj v prípade Knihy začiatkov som mala taký pocit, no po úvodnej zoznamovačke som do príbehu padla ako do mäkučkej perinky. Sally opäť siahla po veľmi sympatickej skladbe postáv. Hlavne "svätá trojica", ktorá tvorila jadro príbehu mi prirástla k srdcu. Svojrázna, úprimná a šibalská farárka Ruth, čiperný, nezbedný, rekreačný spisovateľ - sedemdesiatnik Malcolm a napokon hlavná hrdinka príbehu Jo. 

Love hate Fitzek. Ako u mňa pochodilo Dievča z kalendára?

Tvorbu Sebastiana Fitzeka určite nemusím predstavovať. Pravidelne sa objavuje v tipoch čitateľov a každý rok vyjde minimálne jedna jeho kniha v preklade. Môj vzťah k jeho tvorbe je taký ako tie známe dve modlivky z memečka idzem neidzem... Raz krochkám blahom a inokedy po ňom rucam harčky a hádžem naňho rozvodové papiere. Pri Dievčati z kalendára som však mala tušáka, že hm, toto by mohlo viesť k zmiereniu. 

Fitzek je tým spisovateľom, ktorý miluje naťahovať. Svojich čitateľov na začiatku naladí na vlnu štedrej psychotrilerovej kapustnice, kde má každá ingrediencia svoje miesto pri konečnom výsledku plnom chutí. Ako to však býva, tak niekedy sa isté veci síce javia komplikovanejšie ako Lackov porovnávač cien či hypermoderná raketa odparkovaná v centrále NASA, no v konečnom dôsledku je výsledkom niečo jednoduché a vôbec nie komplikované. Len tá cesta k výsledku je trochu tŕnistá. Fitzek opäť stavil na takúto kombináciu - prv čitateľa priklincuje ku knihe, graduje a potom príde s čudným záverom...

Ako vyriešiť vlastnú vraždu - príjemná cozy kriminálka

Jeseň bez dobrých kriminálok by nebola jeseňou, ale len akýmsi nesympatickým, ponurým medziobdobím - síce ním je, ale ak máte v jednej paprčke knihu, riťulku obalenú v deke a v druhej paprči držíte šáločku s čajom, tak jeseni odpustíte aj daždivé excesy. Už tradične sa väčšina vydavateľstiev doslova predbieha v počte krimi a trilerov, ktorými nasýtia nielen nadšencov primárne krimi žánru. Posledné roky je mimo tých klasických a sadistickejších krvičkou štedroobliatych celkom populárna aj kategória tzv. cozy kriminálok. A práve sem spadá aj novinka od vydavateľstva Grada - Ako vyriešiť vlastnú vraždu.